Dnes v škole niekto napísal na zrkadlo na dievčenských záchodoch: Kvarta A I love you ssdt. Bolo tam ešte niečo rozmazané, čo sa nedalo prečítať. Práve preto nás teraz zástupkyňa podozrieva, že sme to boli my: a samozrejme, že ak by to aj niekto z nás urobil, podpísal by sa, že Kvarta A, why not?

Aspoň však v stredu ideme do kina, keďže je prvý apríl. Neviem načo, je to vlastne deň ako všetky iné, ale veď dobré pre nás. Nabudúci rok už nebudeme mať takéto výhody. 

Marec, napriek tomu, že som si myslela, aký bude nekonečný, zbehol pomerne rýchlo, čo znamená, že obdobie sucha je na konci. Nasledujúce týždne/mesiace už nevyzerajú tak zle - prázdniny, obdobie sucha druhá časť (ale už trochu kratšia), dva predĺžené víkendy, birmovka, výlet v Londýne, koniec školského roka - a sú tu opäť prázdniny a leto, po ktorom nás však čaká nástup do 1. ročníka na strednú školu. Ale to bude až potom! :)

Prvé štyri pesničky z dnešného playlistu počúvam fakt rada, tie ďalšie viac-menej ani nie sú môj štýl, ale aj tak ich počúvam - sama neviem prečo.

Hudba lieči. Nehovorím to iba tak. Viem, že sa to zvykne použiť v úplne inom prípade, no dnes ma hudba presvedčila, že účinkuje aj na bolesť hlavy. A to som pôvodne ani nechcela nič počúvať, aby mi nebolo ešte horšie.
                                                               
Dnes opäť cestujeme v čase - no už to nebude dlho trvať. Na rade je rok 2011. Ešte tam stále prevládalo RBD, keďže som o nich mala blog, no začínala som počúvať aj iných spevákov.

Dnes sa mi konečne podarilo spraviť si šperkovnicu, ktorá mi prinesie trochu poriadku do všetkých tých náušnic, náramkov, náhrdelníkov...
Doma sme mali krabicu z limitovanej edície čajov, ktorá už sama o sebe je na to vhodná, takže celý návod bude jednoduchý.

Viola túži po mnohých veciach. Praje si, aby bol k nej jej brat Vilo milší. Praje si utajiť hrozné tajomstvo, ktoré sa o ňom dozvedela. Praje si najlepšiu kamarátku, na ktorú sa vždy môže spoľahnúť. A zo všetkého najviac si praje, aby sa mohla stretnúť so svojím obľúbeným ilustrátorom Casperom Dreamom. Viola verí, že len tento autor krásnych príbehov o vílach môže vyčarovať riešenie na všetky jej problémy.

Čo si o knihe myslím ja?
Mala som ju doma asi dva roky, no minulý týždeň som bola chorá, takže som zostala doma, nudila som sa a nemala som čo čítať. Jedinou knihou na poličke, ktorú som ešte neprečítala, bola práve táto. Povedala som si, že za to nič nedám, akurát mi ten čas zbehne trochu rýchlejšie. 
Napriem mojim predsudkom však musím povedať, že tá kniha bola skvelá. Je síce určená pre mladších čitateľov, ako som ja, no celkom ma zaujala. Zachytáva realitu - život 13-ročného dievčaťa, ktoré sa ešte stále nevie vzdať detstva, svojich ilustrovaných knižiek o vílach od spisovateľa a ilustrátora Caspera Dreama. Rada mu píše listy, v ktorých mu kladie mnoho otázok, no nikdy tieto listy neodošle, len si ich necháva v krabici v skrini. Má staršieho brata, ktorý ju síce má rád, no neraz jej robí napriek. Možno práve preto sa mi tá kniha tak páčila - chcela by som totiž mať staršieho brata, dokona presne takého istého, ako bol ten jej. 

Dnes som bola požiadaná o to, aby som vám uverejnila príbeh, na ktorý som dostala inšpiráciu práva počas... to sa už dozviete vo vysvetlivkách. :) A keďže rada plním priania mojich podporovateľov, tak nech sa páči!

Dnes sa presvedčíme, že nie som až taký blázon, ako by sa na prvý či tisícpäťstotridsiaty-ôsmykrát mohlo zdať. Sama síce nedokážem spísať všetky čudné veci, ktoré zvyknem robiť, pretože je to súčasťou môjho života a už sa nad tým ani veľmi nepozastavujem, no pokúsila som sa zhrnúť dokopy pár faktov.

2. Som maniak na tabuľky v Exceli. Vždy, keď mám nejakú príležitosť (a keď nemám, tak si ju spravím), už s úsmevom na tvári otváram Excel.

Dnes som už bola v škole. Máme tam zrazu nejakú črevnú chrípku a polovica učiteľov chýba. Okrem toho v piatok zrejme ideme na nejaký koncert, akurát že o tom som vedela skoro len ja. Napriek tomu, že mares väčšinou býva nezaujímavý, zatiaľ ubieha celkom rýchlo. ťuk ťuk ťuk :D

Február je konečne za nami, no na druhej strane nás teraz v škole čaká dosť dlhý nezáživný mesiac. No zase na blog mám kopu inšpirácie. Väčšinou to bude asi v podobe príbehov, jeden, ktorý je pôvodne písaný na slovenčinu, vám tu pridám v stredu a pripravujem kapitolovku, ktorú však najskôr celú napíšem, keďže nechcem, aby to skončilo podobne ako Búrlivé víno, ktoré, paradoxne, ešte neskončilo, aby sa to tam nezamotalo tak, že to už nebudem môcť rozmotať, podobne ako toto súvetie. Aj tých sa budem radšej vyvarovať. :D

Február sa mi zdal taký dlhý, že už ani "nedovidím" na jeho začiatok. Najprv to boli polročné prázdniny, resp. polročná prázdnina (keďže bola iba jedna), ďalej tri týždne školy a minulý týždeň sme mali voľno. V pondelok sme boli v Tatranskej galérii (ktorej obrázok vám tu dám tiež, keďže mne sa veľmi páči) na výstave zo súkromnej zbierky Salvadora Dalího, ktorého tvorba ma už dlhšie zaujíma, no zároveň sme si mohli pozrieť aj výstavy iných umelcov ako Chagall, Derain, Dufy či Carzou. Kto je z okolia PP, nech sa príde pozrieť, odporúčam! Výstava trvá do 22. 3. 2015.

V stredu som zase dobrovoľne-nasilu musela navštíviť zubára, no a keďže som tam čakala hodinu a v hlave ma mátali kadejaké myšlienky, vzišiel z toho nakoniec trošku hororový príbeh. A veruže veľa som si toho vymýšľať nemusela.
Keď už sme (zas a znova) pri príbehoch, rozhodla som sa vám do článku dať aj krátku ukážku vyššie spomínaného príbehu na SJL.

Zistila som, že v Poprade najnovšie máme aj 5D kino a hneď sme ho s bratom vyskúšali na filme Apokalypsa. Pred tým som však musela na dva papiere dopisovať názvy filmov, na ktoré ešte neprišli plagáty, takže keď niekto ide okolo a vidí ten škrabopis, môže si to porovnať s názvom blogu.