Ešte nikdy som so žiadnym blogom neoslavovala druhé výročie, takže som teraz nevedela, čo mám napísať. Asi preto som začala počítať ľudí na ulici za oknom (Bolo ich 28, potom ma to trochu prestalo baviť).

Kto by mal počas zimných prázdnin deficit matematiky, poďme sa spolu zasypať číslami a štatistikami...
Počas uplynulých 731 dní
-sa publikovalo 220 člákov
-napísali ste 1 294 krásnych komentárov
-prihlásilo sa vás 53 na odber
-stránka sa zobrazila 36 398krát

ALE! Už tento odsek začínam písať na štvrtý raz, tak snáď sa mi to už teraz podarí... Viete, ako som si v auguste dala skoro celomesačnú pauzu. Musím povedať, že počas nej mi blog až tak veľmi nechýbal. Odvtedy to takto vlastne bolo celú jeseň až doteraz, články, ktoré vyšli, som písala tak trochu nasilu, možno až na jeden. Tento blog sa len tvári, že má nejakú tému, ale vlastne nemá žiadnu a to nechcem. Aj preto ma to tu už nebaví tak, ako predtým, lebo som si vlastne uvedomila, že to, čo píšem ani tak celkom písať nechcem. A takto ma to vôbec nebaví. Takže tak trochu končím. Asi mesiac dozadu som bola pevne rozhodnutá, že to bude celkom definitívny koniec, ale takto to až hrotiť nebudem. Blog aj všetci ľudia tu mi chýbajú už teraz, preto na vaše blogy chodiť budem, len ja nebudem nič na určitý čas pridávať. Potom sa určite vrátim, osobne to vidím na pokročilú jar alebo začiatok leta, aj keď vám nič nesľubujem. Tento rok teda bude taký celkom rozhádzaný a možno nekompletný, ale som si istá, že o ďalších 365 dní tu oslávime tretie narodeniny tohto blogu.