Vymenuj všetky krajiny/miesta, ktoré si navštívila.
Česko - Praha, Uherský Brod
Poľsko - Zakopane, Niedzica, Krakow, Osvienčim, Wieliczka
Maďarsko - Budapešť
Chorvátsko - Pula, Rovinj, Trogir, Dubrovnik, Zadar, Nin, Makarska, Baška Voda, Split, + ešte nejaké iné mestá
Bosna a Hercegovina - Medžugorie, Mostar
Taliansko - Verona, Terst, Miláno, Benátky, Bibione, Lido di Estensi, Lido di Spina, Ravenna, Boloňa, Padova, Rím, Riomaggiore, Pisa, Monterosso, La Spezia, Bergamo, ... alpské mesteško
San Maríno
Vatikán
Slovinsko - Portorož
Rakúsko - Viedeň, Innsbruck, Graz, Hall in Tirol
Nemecko - Mníchov, Drážďany, Pirna, Moritzburg, Westerstede, Hamburg, Papenburg, Oldenburg, Wolfsburg, Leer
Francúzsko - Paríž
Luxembrusko (ale to sme stáli len na benzínke :))
Anglicko - Londýn, Chester, Manchester, Liverpool, Canterbury
Wales - Llandudno, Conwy

Kde sa ti najviac páčilo?
Uff, to fakt neviem. Všetky štáty sú iné. Napríklad Anglicko má svoju špecifickú atmosféru, ich štýl života sa mi páči. Na druhej strane milujem aj Taliansko, lebo zase ich životný štýl je taký jednoduchý povedala by som, z ničoho si nerobia ťažkú hlavu. Ale páči sa mi aj v Rakúsku a Nemecku, len to je zase niečo iné.

Kam by si sa raz chcela pozrieť?
V tomto čase určite čo najskôr do Amsterdamu, Kodane, Švédska a Portugalska. Ale neskôr by som rada precestovala Indiu a určite New York.

Vymenuj tri veci, ktoré so sebou stále berieš na cesty.
fotoaparát - aby som si mohla všetky pekné veci uchovať na dlhšie, aj keď niekedy fotím až príliš veľa a potom ani poriadne neviem, čo na tých fotkách je
... Také veci ako slúchadlá tu dávať nebudem, ale inak okrem tých základov potrebujem mať iba foťák a to je asi tak všetko

Máš nejakú negatívnu spomienku na niektorú cestu?
Myslím, že ani nie. Nikdy sa mi, našťastie, nestalo pri cestovaní nič vážne. Nejaké nepríjemnosti sa môžu vyskytnúť vždy, ale teraz to už neberiem ako niečo zlé.

Aká bola tvoja najmilšia cesta?
No neviem. Veľmi sa mi páčilo dva týždne v Anglicku, počas ktorých sme síce bývali na jednom mieste, no párkrát sa na dva-tri dni ubytovali v inom a spoznávali zase ďalšiu časť Veľkej Británie. Silvester v Ríme sa mi tiež veľmi páčil, aj keď vtedy som si to až tak neuvedomovala. Všetky cesty do Talianska sú vždy super. Rovnako ma za srdce chytila aj Budapešť a v neposlednom rade musím spomenúť aj výmenný pobyt v Nemecku, ktorý dopadol nad moje očakávania.
Aké bolo najlepšie jedlo, ktoré si v cudzine ochutnala?
Patrí medzi ne jedna pizza v Anglicku, ktorú by som si sama asi nikdy neobjednala, ale bola jednoducho úžasná, a tacos v jednej mexickej reštaurácii (v ktorej pracovala Slovenka) v Nemecku, po ktoré sa ešte niekedy budem musieť vrátiť.

Kam sa chystáš tento rok?
Tento rok už asi nikam a na budúci zatiaľ žiadne plány nemám. Rada by som však išla na vlastnú päsť do Prahy alebo do Viedne.

Aká je tvoja najobľúbenejšia forma dopravy?
Na cestovanie mám celkom rada vlaky, kde je to pohodlné a vrámci možností rýchle. Celkom rada cestujem aj lietadlom, mám rada ten pocit, keď lietadlo vzlieta (aj keď nie je veľmi príjemný) a potom zase keď pristáva, čo si ani neuvedomujem, lebo už obdivujem mesto podo mnou. Autobusy a autá sú podľa mňa tiež vpohode, všade si totiž viem nájsť poholu na spanie a to je asi to najdôležitejšie.

Stratila si sa niekedy na cestách?
Nemám pocit, že by sme sa vôbec niekedy stratili. Vpodstate vždy sa len tak prechádzame po uliciach, je jedno akých, a vieme sa celkom dobre orientovať aspoň podľa mapy. Párkrát sme už ale zablúdili niekam autom, najmä keď hľadáme ubytovanie, potrebujeme trafiť presne na tú jednu ulicu a všade sú len jednosmerky alebo ulice, do ktorých nemôžeme odbočiť.

Ak by si teraz mohla ísť hocikam a na rozmyslenie by si mala len jednu minútu, kam a s kým by si išla?
Do Amsterdamu s ľuďmi, s ktorými sa už dlhšie rozprávme, že by sme tam isšli. A čo sa toho týka, na Amsterdam som už celkom pripravená, keďže mám dokonca vybraný presný hotel, v ktorom by som sa ubytovala.

Najlepší zážitok?
Tým sú asi všetky doterajšie cesty. Najmä vždy, keď niekde bývame pri rodine alebo kamarátoch, lebo nám poukazujú rôzne veci v meste alebo sa nás pri večeri opýtajú, čo sme v ten deň robili. Alebo aj každá cesta lietadlom, každá jazda doubledeckrom po Londýne, každá jazda loďou. Všetky mestské vyhliadky. Každé prechádzky nočnými mestami a každé rána, ktoré milujem, kdekoľvek som, pretože sa nimi začína ďalší úžasný deň. Fakt všetko, čo som doteraz zažila.

Už som vám párkrát písala, že som si nikdy nemyslela, že by ma jazyky mohli baviť, až kým som neprišla na strednú. Tá je zameraná na nemecký jazyk a zároveň úroveň angličtiny je dosť mizerná. Naposledy som poriadnu angličtinu mala v piatom ročníku na základnej škole, čo je teda dosť zlé. Ďalšie štyri roky som absolútne nevedela, o čom angličtina vpodstate je. Myslela som si, že s nástupom na strednú školu a zmenou učiteľky to bude lepšie, ale nebolo. Angličtina v škole mi skôr slúži len na gramatiku, ktorú nám učiteľka vysvetlí. Inak som sa v tomto jazyku začala zdokonaľovať sama a teraz vám tu spíšem tipy, ktoré mi v tom pomáhajú, podobne aj s nemčinou.

KNIHY sú dobré na rozširovanie slovnej zásoby. To vám povie každý. Zo svojej skúsenosti viem niečo iné. Čítala som už aj knihu, kde som na jednej strane poriadne poznala možno sedem slov, ale všetkému som porozumela z kontextu. Vôbec som sa však tie nové slová nenaučila, keďže ich bolo veľa a očami som ich len "preletela" a nevenovala im špeciálnu pozornosť. Sú však výrazy, ktoré sa v knihách opakujú a tie sa potom chtiac-nechtiac naučíte. Iné slová či slovné spojenia sa vám možno uložia do pamäte a ani o tom neviete - potom ich tam však celkom náhodne pri rozprávaní použijete. Ak si neprekladáte každé slovíčko, ktorému nerozumiete - čo neodporúčam, bude vás to nudiť a pripomínať vám to učenie -, v budúcnosti sa vám to vráti tým, že sa budete lepšie vedieť orientovať v neznámom texte a tiež si pri ňom budete istejší.

YOUTUBERI - tých je teraz všade plno. Nájdite si tých, ktorí rozprávajú cudzím jazykom, ktorý sa učíte. Najlepší sú, samozrejme, native speakers, keď ide napr. o angličtinu. Získate prízvuk a znova sa naučíte od nich nové výrazy. Zase si budete istejší vo svojom slovnom prejave.
Ja pozerám viacero Britov či Američanov a (zatiaľ) jedného Nemca. Ten sa mi mimoriadne páči práve preto, lebo má vo videách témy, ktoré ma zaujímajú. A rozpráva celkom zrozumiteľne, ak použije nejaké príliš cudzie slovo (aj pre Nemcov), tak ho aj vysvetlí.
Výhodou týchto videí je to, že sú omnoho kratšie ako filmy. Poprípade v nich máte práve ten hovorový jazyk, teda nie výrazy, ktoré sa používajú len v úradnej reči alebo celkovo nie až tak často.

ZAHRANIČNÉ BLOGY sú ďalšou možnosťou. Tentoraz slová vidíte a uloží sa vám do hlavy, ako ich máte správne písať. Je to vlastne podobné ako s knihami, tiež len s tou zmenou, že články na blogoch sú kratšie - nepotrebujete na ne toľko veľa času a tiež vás môžu baviť. Sama niekedy napíšem aj nejaký komentár na dva nemecké blogy asi rovnako starých Nemiek, ktoré sledujem. Nie vždy viem, či som to tam popísala správne, ale trochu si to skúšam.

FILMY/SERIÁLY pozerám najčastejšie už len v originálnom jazyku s titulkami. Po prvé, je to omnoho lepšie ako dabing, po druhé, znova vám to pomáha s jazykom. Ak s tým chcete úspešne pokračovať a neostať pri jednom filme za polroka, pozerajte radšej seriál. Ten si vás pritiahne a budete sa tešiť na jeho pozeranie. Okrem toho si po čase zvyknete na hlasy postáv a začnete im viac rozumieť. Možno si v druhej či tretej sérii môžete skúsiť vypnúť titulky a rozumieť budete aj tak celkom dosť.

PENFRIENDS predstavujú ďalší spôsob, v ktorom si nielen precvičujete svoje vedomosti, ale sa aj dozviete niečo o zvykoch či živote v danej krajine aj inak ako z učebnice.

ZAHRANIČNÉ JAZYKOVÉ POBYTY nájdete asi vo všetkých takýchto tipoch. Ja to skúsim nejako zovšeobecniť. Nejde len o pobyty, ale celkovo o kontakt s ľuďmi hovoriacimi daným jazykom. Ten totiž nemáte ani pri jednej z predošlých možností. Nazvala som to jazykové pobyty, lebo to je asi tá najlepšia možnosť. Ste hodení do nejakej zahraničnej rodiny, ktorá váš jazyk neovláda, no musíte sa s ňou dohodnúť a nejako komunikovať, či už keď niečo potrebujete, alebo keď sa vás pýtajú na váš domov či vašu rodinu - a ešte lepšie, ste na to sám. Ak však máte rodinného priateľa zo zahraničia a raz za čas k vám príde, skúste s ním prehodiť aspoň zopár slov.

- November má vždy svoju typickú novembrovú atmosféru. Keď som sa nad tým zamyslela, vpodstate každý mesiac má svoju určitú atmosféru, ktorá sa rok čo rok tak trochu opakuje, aj keď sa stále deje niečo iné. Ale tú novembrovú (a decembrovú) mám asi najradšej. Počas novembra spoznám asi najviac nových ľudí, aj keď to celkom neviem tak oddôvodniť, že kde presne... Okrem toho sú isté veci, ktoré sa dejú len v novembri a inokedy nie. A tento november mal zase takú tú typickú novembrovú atmosféru.
- Na začiatku mesiaca sme boli na Godzone. Bola to úžasne zorganizovaná akcia so skvelým programom. Myslím si, že každý by si odtiaľ niečo odniesol.
- Ďalším skvelým dňom bol aj Deň otvorených dverí na našej škole. Minulý rok som sprevádzala ľudí po celej škole, tentoraz som sedela v jednej triede, kam sa ľudia chodili pýtať ohľadom rôznych vecí, u mňa to boli konkrétne výmenné pobyty. K nám celkovo neprišlo až tak veľa ľudí, ale aj tak mala väčšina z nich záujem práve o tie výmenné pobyty. A keď sa už nič nepýtali, tak som im porozprávala nejaké vtipné zážitky.
- Dva dni na to robili tretiaci pre prvákov cechovačku, ktorá tento rok niesla tému mafia. Na začiatok mali krátky úvodný film, ktorý sa mimoriadne vydaril. Asi najlepšie úlohy dostali noví nemeckí učitelia, ako napríklad zarecitovať báseň Mor ho!
- Mali sme v škole Retro deň. Ja som síce tak narýchlo nič také poriadne retro nenašla, no spolužiaci vykúpili všetky sekáče a prišli oblečení za kapelu Modus či Elvisa Presleyho. Cez prestávku sa robili aj spoločné fotky, no ja na nej nie som, lebo som fakt na sebe nemala nič, čo by sa k tomu hodilo.
- Znova som (po ďalších troch rokoch) celkom zmenila cestu do školy. A som s ňou zatiaľ spokojná. Na tú istú školu chodím už šiesty rok a ešte ďalšie tri ma čakajú, takže porebujem z času na čas zmeniť celú trasu cesty, aby som to nemala také jednotvárne.
- Konečne som mala čas vrátiť sa k veciam ako čítanie, beh, maľovanie a učenie sa španielčiny, takže som rada. Viem, že sa mi to asi znova rozhodí, keďže budeme v priebehu decembra skúšať školské divadlo a na to si budem musieť nájsť viac času. Ale zatiaľ aspoň niečo.

1 | little black dress
Tie by sa mi celkom zišli. Mala by som presne takú predstavu, aká je na obrázku - aby sa dali nosiť aj do školy, ale aby som si ich mohla vziať aj na trochu slávnostnejšie príležitosti.

2 | vianočný sveter
Po takom túžim už dlho, jeho problémom však je, že sa môže nosiť maximálne tak jeden mesiac v roku. Sama by som sa cítila cítila divne, ak by som ho vytiahla teraz v novembri, aj keď by som minimálne splynula s vianočnými reklamami a výzdobou v nákupných centrách.

3 | bunda na zimu
Tá na obrázku teda na zimu nie je. Nosiť ju s viacerými vrstvami a hrubými šálmi okolo krku by sa mi páčilo, no na mrazy v týchto končinách nie je robená. Ale bola by pre mňa pohodlnejšia, ako kabát dlhý po kolená, ktorý sa mi teraz veľmi nosiť nechce, aj keď nemám veľmi na výber.

4 | sivý sveter
Sivá je moja farba. Veľmi sa mi páčia tie sivé zimné oversized svetre a jeden by som chcela mať aj doma. Len v obchodoch ich je toľko, že by som sa nevedela rozhodnúť iba pre jeden.

5 | mikina
Nič takéto, čo je viac športové ako eleganté, doma veľmi nemám. Niekedy asi pred polrokom som veľmi rada začala nosiť tenisky, ako skôr také bežecké, aj bežne do školy či niekam na výlet. Teraz ale nemám k teniskám čo dokombinovať, takže nejaká mikina by sa mi veľmi zišla.

6 | "little denim dress"
Po takýchto šatách sa obzerám už asi viac ako rok. Mnohým asi pripomínajú detstvo a ľudia si skôr myslia, že by v tom vyzerali ako deti. Ja si ich však viem predstaviť s nejakým svetríkom (možno aj tým sivým), prúžkovaným tričkom či čiernym rolákom a hneď by to vyzeralo zaujímavejšie.

7 | šál
Ak by ste mi aj každý mesiac kúpili šál, nikdy nebudete vedľa. Veľmi rada nosím šály a mám pocit, že ich mám strašne málo.

8 | čierno-biela károvaná košeľa
Takéto košele sa mi tiež páčia už dlhšie. Dajú sa obliecť na mnoho spôsobov a do rôznych farebných kombinácií,  keďže biela a čierna sa hodia prakticky ku všetkému.

9 | ripped jeans
Minule som sa rozhodla, že si ich už musím vytvoriť, keďže v obchode stoja viac ako normálne rifle.

10 | kryt na mobil
Zatiaľ mám len obal, ktorý je pre mňa fakt praktickou vecou, keďže si doň môžem napchať všetky možné papieriky, lístky na vlak či na obed a podobne, ale vždy sa mi veľmi páčili kadejaké farebné kryty na mobily.

Mám pocit, že som tu už dlhú dobu nebola tu už dlhšie nebol nejaký príspevok, z ktorého by ste sa aspoň trochu dozvedeli, ako sa mi darí (ak by vás to aj zaujímalo). Tak len vám vypíšem, ako to ide v posledných dňoch.týždňoch.mesiacoch.
- Niekedy pred rokom sa mi noc čo noc snívalo so školou a konkrétnou učiteľkou, čo teda veľmi príjemné nebolo. Teraz sa mi sníva s fajn ľuďmi, ktorých znova stretnem až v júni. Takže nie že by to nebolo príjemné, ale rada by som sa toho zbavila. A už som aj zapezpečila potrebné opatrenia: ich fotku som dala preč zo skrinky v škole, kde som sa na ich vtipné grimasy (pretože tá fotka nie je normálna, presne tak ako oni) pozerala každý deň. A uvidím, čo sa mi dnes v noci bude snívať.
- Nie som si istá, či chodím do správnej školy. Alebo či z nej náhodou nestihli urobiť matematické gymnázium a ani som si to nevšimla. Tento týždeň máme za päť dní dokopy 7 hodín matematiky (z toho 3 nemecké a 4 slovenské). A viac sme začali rozumieť tej nemeckej, takže už fakt neviem, čo sa to s nami deje.
- Všetky dobré koncerty sa konajú v Prahe alebo aj nie. A všetky tieto koncerty som začala riešiť príliš neskoro, veď ako inak. Už som vám písala, že novembrový koncert Ludovica Einaudiho bol vypredaný, potom bol vypredaný už aj koncert Twenty One Pilots. A aj to Labutie jazero bude asi až v januári, ak sa rozhýbeme teraz.
- Mám pocit, že som strašne stará. Že mám už len rok a dva mesiace do osemnástky. Určite ste teraz od smiechu vyprskli kávu či čaj na celý počítač, hlavne tí starší, ktorých je tu väčšina. Ale myslím to vážne, ani sa nenazdám a budem mať na krku dvadsiatku. A ja fakt nechcem mať dvadsať. #nopenopenope
- Začala som mať rada volejbal aj v škole. Akože nikdy mi neprekážalo hrať volejbal niekde vonku ku večeru, keď už nebolo tak teplo. Ale v škole mi vždy prekážalo, že to akoby nemohla byť zábava. Ale teraz už je. A teda neviem prečo, len tak z ničoho nič, ale fakt mi to už neprekáža a normálne sa na volejbal teším.
- Vždy som bola viac elegantný typ, čo sa týka oblečenia. Teraz by som (zase neviem prečo), nosila všade len tenisky a mikiny. Problémom je, že žiadne nemám, lebo vždy som akosi túto časť oblečenia v obchodoch vynechávala, ak nešlo o šport.
- Je fajn, keď sa môžete porozprávať o vašej obľúbenej skupine s niekým, kto ich tiež počúva. Teraz si nie som istá, či som to už písala, no s tým súvisí aj to, že je to konečne kapela, ktorá ma vystihuje. Nedá sa totiž určiť presný žáner, ktorý vytvárajú (teda, je to schizoidný pop, ale aj ten pozostáva z mnohých iných žánrov). A práve o to ide - nikdy som nepočúvala len jeden štýl hudby, ale viacero. Takže aj keď teraz počúvam len Twenty One Pilots, tak vpodstate stále počúvam viacero žánrov naraz.

Playlist za posledné dva mesiace som musela rozdeliť až na tri časti a jednu z nich špeciálne venovať pesničkám, ktoré som/sme počúvali v Nemecku. Nielenže som tesne predtým začala počúvať asi všetko od Twenty One Pilots, tam sa to ešte prehĺbilo, keďže "moja Nemka" ich má rada tiež a neustále ich púšťala aspoň cestou v aute. Okrem toho si pri každej príležitosti robili Nemci párty a púšťali pritom svoje divné nemecké pesničky, ktoré boli tak chytľavé, že sme si ich už po pár dňoch pospevovali s nimi (a robíme to doteraz).

NÁLEPKY
Ešte v posledných mesiacoch minulého školského roka som si zvykla brať do školy desiatový box, do ktorého si môžem dať čokoľvek, čo by som do normálneho vrecúška dať nemohla. Ako napríklad tie šaláty z predminulého článku.
Sám osebe vyzerá celkom dobre, respektíve stále je to len ten desiatový box, takže nejaký extra dizajn sa očakávať nedá. No môžeme si ho sami vylepšiť pomocou vlastnoručne vyrobených nálepok. A potrebujeme na to v podstate len to, čo zrejme každý doma má.

Najprv si vytlačíme citát alebo hocičo, čo tam chceme mať. Nalepíme na to lepiacu pásku a obstriháme (najlepšie je, ak máte takú tú najhrubšiu pásku, aby ste tam nemali veľa tých tenkých pásikov, no ak nie, nevadí). Ponoríme na nejaké dve tri minúty do vody. Potom vyberieme a zlúpeme papier z pásky. Ostávajú tam také biele škvrny, dá sa aj to odstrániť, no dajte pozor na to, aby ste nazotreli už aj písmená.
Pásku necháme poriadne vysušiť, aby znovu začala lepiť, a potom ju už len prilepíme na box.

A kto taký desiatový box nepoužíva alebo sa mu nechvú robiť nálepky, nakreslite si na desiatové vrecúška niečo pekné, alebo si tam len napíšte Dobrú chuť! a aj to vás neskôr v škole či práci poteší.

ZOŠITY
Na zošity je to len taký tip, nie ani DIY návod, keďže si to už každý vie prispôsobiť sebe. Vždy sa nájde v každom predmete niečo, čo by ste mali mať stále so sebou (ako napríklad periodická tabuľka prvkov na chémiu), no zo zošita to vypadáva. Tak som si na to spravila takéto vrecká (poznámka: nie všetky sú takto prečačkané a prevzorované). Okrem toho mám na každom niekoľko kancelárskych sponiek, aby som si mohla nejaké ďalšie papiere pripnúť presne k tej téme, pri ktorej by mali byť - a zatiaľ sa mi tento systém páči a je celkom praktický.

SKRINKA
Keď som mala (ešte asi šesť rokov dozadu) vlastnú skrinku, odkladala som si tam len topánky a bundu. Odvtedy sa pojem skrinka o niečo zmenil a teraz je to sklad pre učebnice, tri páry prezúvok, staré pokrčené projekty, skateboardy a rôzne iné príslušenstvá a podobné veci. Tento rok som sa s týmto piestorom chcela trochu pohrať a zorganizovať ho tak, aby ste sa nemuseli báť, že sa na vás zvalí lavína zimných búnd, len čo ju otvoríte. Samotný jej priestor vám ukazovať nebudem, lebo napriek mojej snahe tam je bordel (a to nie kvôli mne). Odfotila som vám len vnútornú stranu dverí, ktorá je teraz fakt prakticky zariadená.

Každé ráno, keď si z nej vyberám učebnice, sa môžem pozrieť na rozvrh, aby som nezabudla na žiadnu učebnicu. Poprípade či nemáme písať nejakú písomku alebo robiť niečo iné, čo by malo byť zase zapísané nižšie.
Btw. Cicaakodoma tam je ešte po pôvodných maliteľkách a veľmi sa nám páčila, tak sme ju tam nechali.