Bez tejto bloggerky by sa snáď (česko)slovenská blogová scéna ani nezaobišla. Myslím, že ju pozná každý, kto sa v blogovej sfére aspoň trochu pohybuje. Reč je Popradčanke (Svitčanke), študentke žurnalistiky a výnimočnej módnej bloggerke Sweet Lady Lollipop.

Rozhodla som sa urobiť TAG-Čo je v mojej školskej taške. Už asi pred piatimi mesiacmi sa ma niekto na starom blogu pýtal, či by so niečo také neurobila, no vtedy môj blog neslúžil na takéto veci. Takže nebudem to tu zbytočne obkecávať a pustím sa do toho.

Len ešte taká malá poznámka: Neviem a nechce sa mi to prestavovať, aby tie fotky neboli zle otočené a mám málo času nad tým dumať rozmýšľať.

Napriek tomu, že sa každý sťažuje na dnešné počasie (aspoň u mňa, aj vy žijete s "takými" ľuďmi?), ja mám fakt dobrú náladu. Čiastočne aj preto, lebo počúvam Love Today a na túto pesničku mám príjemné spomienky. Dnes som sa 20 min. uliala zo školy. Išla som si kúpiť rúž! Ale nie, pôvodne som išla na očné (BTW, vraj som všetky tie písmenká prečítala bezchybne, som dobrá! :D), no keďže som mala veľa času, skočila som do mesta a kúpila si rúž (no, ehm, a ešte dva laky na nechty). Fakt neviem, či ho budem nosiť. Páči sa mi, no je až príliš výrazný. Teda, čo som čakala, veď je to rúž.

Už asi polhodinu tu mám dnes otvorený článok a pozerám na klávesnicu, ako keby som ju chcela zhypnotizovať, aby napísala niečo zmysluplné sama. Podobne to tak bolo aj včera. Dnes by sme mali ísť na koncert sláčikového kvarteta, tak možno o tom niečo napíšem. No nebudem tu teraz písať nezmysly, len sa asi vyjadrím k outfitu.

Celé fotenie bolo dosť narýchlo a za netradičných podienok, dokonca som si aj zabudla vymeniť náušnice, no tie tam, našťastie, nie je vidno.
Ja a červená farba sa veľmi nemusíme, vďaka týmto fotkám už aj viem prečo. Napriek tomu, ako náhle som uvidela tento svetrík, zamilovala som sa doň. Takéto veci mám fakt rada, sú roztomilé:D

Konečne sa mi podarilo presvedčiť rodičov, aby sme šli nakupovať do Košíc. Teda, ani tak nemali na výber- dala som im na výber: Buď Košice, alebo Zakopane. Aj ja sama som sa prikláňala k možnosti Košice, do Zakopaneho by som chcela ísť len kvôli obchodu Mohito.
K tomu ešte pribudli aj nejaké veci, ktoré som si kupovala skrývajúc sa za "ponaučenie": Kto zaváha, nežere neberie!

Toľko ospevovaná kniha, snáď (momentálne) najznámejšia spisovateľka na svete a jej prvá detektívka. J. K. Rowling napísala túto knihu pod pseudonymom Robert Galbraith, aby ju kritici nezačali porovnávať s Harrym Potterom, ako sa to stalo pri románe Prázdne miesto.

A teraz už k hodnoteniu.
Hlavnou udalosťpu v knihe je smrť mladej modelky Luly Landry. Celkový dej sa skladá z vypočúvaní jej známych a medzi to sú prepletené chvíle z osobného života detektíva Cormorana Strika a jeho sekretárky Robin Ellacot.
Páči sa mi, ako autorka opisuje londýnsky pracovný ruch a celú krásu tohto nikdy neutichajúceho veľkomesta. Taktiež nás so situáciou Cormorana a Robin oboznamuje postupne počas knihy, ako aj s pôvodom a životom Luly Landry.

Bola to moja prvá "dospelácka" detektívka, takže som z toho mala (a ešte stále mám) zmiešané pocity.