Ešte nikdy som so žiadnym blogom neoslavovala druhé výročie, takže som teraz nevedela, čo mám napísať. Asi preto som začala počítať ľudí na ulici za oknom (Bolo ich 28, potom ma to trochu prestalo baviť).

Kto by mal počas zimných prázdnin deficit matematiky, poďme sa spolu zasypať číslami a štatistikami...
Počas uplynulých 731 dní
-sa publikovalo 220 člákov
-napísali ste 1 294 krásnych komentárov
-prihlásilo sa vás 53 na odber
-stránka sa zobrazila 36 398krát

ALE! Už tento odsek začínam písať na štvrtý raz, tak snáď sa mi to už teraz podarí... Viete, ako som si v auguste dala skoro celomesačnú pauzu. Musím povedať, že počas nej mi blog až tak veľmi nechýbal. Odvtedy to takto vlastne bolo celú jeseň až doteraz, články, ktoré vyšli, som písala tak trochu nasilu, možno až na jeden. Tento blog sa len tvári, že má nejakú tému, ale vlastne nemá žiadnu a to nechcem. Aj preto ma to tu už nebaví tak, ako predtým, lebo som si vlastne uvedomila, že to, čo píšem ani tak celkom písať nechcem. A takto ma to vôbec nebaví. Takže tak trochu končím. Asi mesiac dozadu som bola pevne rozhodnutá, že to bude celkom definitívny koniec, ale takto to až hrotiť nebudem. Blog aj všetci ľudia tu mi chýbajú už teraz, preto na vaše blogy chodiť budem, len ja nebudem nič na určitý čas pridávať. Potom sa určite vrátim, osobne to vidím na pokročilú jar alebo začiatok leta, aj keď vám nič nesľubujem. Tento rok teda bude taký celkom rozhádzaný a možno nekompletný, ale som si istá, že o ďalších 365 dní tu oslávime tretie narodeniny tohto blogu.

Vymenuj všetky krajiny/miesta, ktoré si navštívila.
Česko - Praha, Uherský Brod
Poľsko - Zakopane, Niedzica, Krakow, Osvienčim, Wieliczka
Maďarsko - Budapešť
Chorvátsko - Pula, Rovinj, Trogir, Dubrovnik, Zadar, Nin, Makarska, Baška Voda, Split, + ešte nejaké iné mestá
Bosna a Hercegovina - Medžugorie, Mostar
Taliansko - Verona, Terst, Miláno, Benátky, Bibione, Lido di Estensi, Lido di Spina, Ravenna, Boloňa, Padova, Rím, Riomaggiore, Pisa, Monterosso, La Spezia, Bergamo, ... alpské mesteško
San Maríno
Vatikán
Slovinsko - Portorož
Rakúsko - Viedeň, Innsbruck, Graz, Hall in Tirol
Nemecko - Mníchov, Drážďany, Pirna, Moritzburg, Westerstede, Hamburg, Papenburg, Oldenburg, Wolfsburg, Leer
Francúzsko - Paríž
Luxembrusko (ale to sme stáli len na benzínke :))
Anglicko - Londýn, Chester, Manchester, Liverpool, Canterbury
Wales - Llandudno, Conwy

Kde sa ti najviac páčilo?
Uff, to fakt neviem. Všetky štáty sú iné. Napríklad Anglicko má svoju špecifickú atmosféru, ich štýl života sa mi páči. Na druhej strane milujem aj Taliansko, lebo zase ich životný štýl je taký jednoduchý povedala by som, z ničoho si nerobia ťažkú hlavu. Ale páči sa mi aj v Rakúsku a Nemecku, len to je zase niečo iné.

Kam by si sa raz chcela pozrieť?
V tomto čase určite čo najskôr do Amsterdamu, Kodane, Švédska a Portugalska. Ale neskôr by som rada precestovala Indiu a určite New York.

Vymenuj tri veci, ktoré so sebou stále berieš na cesty.
fotoaparát - aby som si mohla všetky pekné veci uchovať na dlhšie, aj keď niekedy fotím až príliš veľa a potom ani poriadne neviem, čo na tých fotkách je
... Také veci ako slúchadlá tu dávať nebudem, ale inak okrem tých základov potrebujem mať iba foťák a to je asi tak všetko

Máš nejakú negatívnu spomienku na niektorú cestu?
Myslím, že ani nie. Nikdy sa mi, našťastie, nestalo pri cestovaní nič vážne. Nejaké nepríjemnosti sa môžu vyskytnúť vždy, ale teraz to už neberiem ako niečo zlé.

Aká bola tvoja najmilšia cesta?
No neviem. Veľmi sa mi páčilo dva týždne v Anglicku, počas ktorých sme síce bývali na jednom mieste, no párkrát sa na dva-tri dni ubytovali v inom a spoznávali zase ďalšiu časť Veľkej Británie. Silvester v Ríme sa mi tiež veľmi páčil, aj keď vtedy som si to až tak neuvedomovala. Všetky cesty do Talianska sú vždy super. Rovnako ma za srdce chytila aj Budapešť a v neposlednom rade musím spomenúť aj výmenný pobyt v Nemecku, ktorý dopadol nad moje očakávania.
Aké bolo najlepšie jedlo, ktoré si v cudzine ochutnala?
Patrí medzi ne jedna pizza v Anglicku, ktorú by som si sama asi nikdy neobjednala, ale bola jednoducho úžasná, a tacos v jednej mexickej reštaurácii (v ktorej pracovala Slovenka) v Nemecku, po ktoré sa ešte niekedy budem musieť vrátiť.

Kam sa chystáš tento rok?
Tento rok už asi nikam a na budúci zatiaľ žiadne plány nemám. Rada by som však išla na vlastnú päsť do Prahy alebo do Viedne.

Aká je tvoja najobľúbenejšia forma dopravy?
Na cestovanie mám celkom rada vlaky, kde je to pohodlné a vrámci možností rýchle. Celkom rada cestujem aj lietadlom, mám rada ten pocit, keď lietadlo vzlieta (aj keď nie je veľmi príjemný) a potom zase keď pristáva, čo si ani neuvedomujem, lebo už obdivujem mesto podo mnou. Autobusy a autá sú podľa mňa tiež vpohode, všade si totiž viem nájsť poholu na spanie a to je asi to najdôležitejšie.

Stratila si sa niekedy na cestách?
Nemám pocit, že by sme sa vôbec niekedy stratili. Vpodstate vždy sa len tak prechádzame po uliciach, je jedno akých, a vieme sa celkom dobre orientovať aspoň podľa mapy. Párkrát sme už ale zablúdili niekam autom, najmä keď hľadáme ubytovanie, potrebujeme trafiť presne na tú jednu ulicu a všade sú len jednosmerky alebo ulice, do ktorých nemôžeme odbočiť.

Ak by si teraz mohla ísť hocikam a na rozmyslenie by si mala len jednu minútu, kam a s kým by si išla?
Do Amsterdamu s ľuďmi, s ktorými sa už dlhšie rozprávme, že by sme tam isšli. A čo sa toho týka, na Amsterdam som už celkom pripravená, keďže mám dokonca vybraný presný hotel, v ktorom by som sa ubytovala.

Najlepší zážitok?
Tým sú asi všetky doterajšie cesty. Najmä vždy, keď niekde bývame pri rodine alebo kamarátoch, lebo nám poukazujú rôzne veci v meste alebo sa nás pri večeri opýtajú, čo sme v ten deň robili. Alebo aj každá cesta lietadlom, každá jazda doubledeckrom po Londýne, každá jazda loďou. Všetky mestské vyhliadky. Každé prechádzky nočnými mestami a každé rána, ktoré milujem, kdekoľvek som, pretože sa nimi začína ďalší úžasný deň. Fakt všetko, čo som doteraz zažila.

Už som vám párkrát písala, že som si nikdy nemyslela, že by ma jazyky mohli baviť, až kým som neprišla na strednú. Tá je zameraná na nemecký jazyk a zároveň úroveň angličtiny je dosť mizerná. Naposledy som poriadnu angličtinu mala v piatom ročníku na základnej škole, čo je teda dosť zlé. Ďalšie štyri roky som absolútne nevedela, o čom angličtina vpodstate je. Myslela som si, že s nástupom na strednú školu a zmenou učiteľky to bude lepšie, ale nebolo. Angličtina v škole mi skôr slúži len na gramatiku, ktorú nám učiteľka vysvetlí. Inak som sa v tomto jazyku začala zdokonaľovať sama a teraz vám tu spíšem tipy, ktoré mi v tom pomáhajú, podobne aj s nemčinou.

KNIHY sú dobré na rozširovanie slovnej zásoby. To vám povie každý. Zo svojej skúsenosti viem niečo iné. Čítala som už aj knihu, kde som na jednej strane poriadne poznala možno sedem slov, ale všetkému som porozumela z kontextu. Vôbec som sa však tie nové slová nenaučila, keďže ich bolo veľa a očami som ich len "preletela" a nevenovala im špeciálnu pozornosť. Sú však výrazy, ktoré sa v knihách opakujú a tie sa potom chtiac-nechtiac naučíte. Iné slová či slovné spojenia sa vám možno uložia do pamäte a ani o tom neviete - potom ich tam však celkom náhodne pri rozprávaní použijete. Ak si neprekladáte každé slovíčko, ktorému nerozumiete - čo neodporúčam, bude vás to nudiť a pripomínať vám to učenie -, v budúcnosti sa vám to vráti tým, že sa budete lepšie vedieť orientovať v neznámom texte a tiež si pri ňom budete istejší.

YOUTUBERI - tých je teraz všade plno. Nájdite si tých, ktorí rozprávajú cudzím jazykom, ktorý sa učíte. Najlepší sú, samozrejme, native speakers, keď ide napr. o angličtinu. Získate prízvuk a znova sa naučíte od nich nové výrazy. Zase si budete istejší vo svojom slovnom prejave.
Ja pozerám viacero Britov či Američanov a (zatiaľ) jedného Nemca. Ten sa mi mimoriadne páči práve preto, lebo má vo videách témy, ktoré ma zaujímajú. A rozpráva celkom zrozumiteľne, ak použije nejaké príliš cudzie slovo (aj pre Nemcov), tak ho aj vysvetlí.
Výhodou týchto videí je to, že sú omnoho kratšie ako filmy. Poprípade v nich máte práve ten hovorový jazyk, teda nie výrazy, ktoré sa používajú len v úradnej reči alebo celkovo nie až tak často.

ZAHRANIČNÉ BLOGY sú ďalšou možnosťou. Tentoraz slová vidíte a uloží sa vám do hlavy, ako ich máte správne písať. Je to vlastne podobné ako s knihami, tiež len s tou zmenou, že články na blogoch sú kratšie - nepotrebujete na ne toľko veľa času a tiež vás môžu baviť. Sama niekedy napíšem aj nejaký komentár na dva nemecké blogy asi rovnako starých Nemiek, ktoré sledujem. Nie vždy viem, či som to tam popísala správne, ale trochu si to skúšam.

FILMY/SERIÁLY pozerám najčastejšie už len v originálnom jazyku s titulkami. Po prvé, je to omnoho lepšie ako dabing, po druhé, znova vám to pomáha s jazykom. Ak s tým chcete úspešne pokračovať a neostať pri jednom filme za polroka, pozerajte radšej seriál. Ten si vás pritiahne a budete sa tešiť na jeho pozeranie. Okrem toho si po čase zvyknete na hlasy postáv a začnete im viac rozumieť. Možno si v druhej či tretej sérii môžete skúsiť vypnúť titulky a rozumieť budete aj tak celkom dosť.

PENFRIENDS predstavujú ďalší spôsob, v ktorom si nielen precvičujete svoje vedomosti, ale sa aj dozviete niečo o zvykoch či živote v danej krajine aj inak ako z učebnice.

ZAHRANIČNÉ JAZYKOVÉ POBYTY nájdete asi vo všetkých takýchto tipoch. Ja to skúsim nejako zovšeobecniť. Nejde len o pobyty, ale celkovo o kontakt s ľuďmi hovoriacimi daným jazykom. Ten totiž nemáte ani pri jednej z predošlých možností. Nazvala som to jazykové pobyty, lebo to je asi tá najlepšia možnosť. Ste hodení do nejakej zahraničnej rodiny, ktorá váš jazyk neovláda, no musíte sa s ňou dohodnúť a nejako komunikovať, či už keď niečo potrebujete, alebo keď sa vás pýtajú na váš domov či vašu rodinu - a ešte lepšie, ste na to sám. Ak však máte rodinného priateľa zo zahraničia a raz za čas k vám príde, skúste s ním prehodiť aspoň zopár slov.