Na Deň vedy sa u nás nikto neteší preto, že uvidí zaujímavé pokusy. Tie totiž, ak tam chodíme už päť rokov, poznáme všetky naspamäť. Skôr sa každý teší, aby sa ulial z nejakej hodiny. Okrem toho, niekedy sa udeje aj niečo skutočne zaujímavé, spravidla pri pokusoch pred školou. Minulý rok sa akosi pokazil katapult, teraz nefungovala raketa, na ktorú sme čakali nielen my, ale aj zvedavé deti nalepené na plote zo škôlky oproti. Keďže to nejako nešlo, samozvaní zabávači z našej školy k nim pribehli, začali roztlieskavať a robiť pred deťmi mexickú vlnu, ktorá sa potom celkom uchytila. Okrem toho, zajtra sa učíme len dve hodiny, keďže potom ideme na rozlúčku s maturantami a poobede odchádzam preč na celý víkend, tak sa už neviem dočkať.
1. Môžem tráviť čas na balkóne. Nie je to síce záhrada, ale mám to rada. Niekedy, keď je zamračené, tam raňajkujem (balkón totiž máme otočený na východ a do obeda tam strašne praží slnko, takže sa to tam nedá vydržať). No asi každý deň tam sedím poobede od piatej, až kým sa nezotmie a niekedy ešte aj potom. Čítam si knihu, s niekým sa rozprávam, kreslím si, píšem si, večeriam, len tak pozorujem ľudí na ulici a domýšľam si k nim príbehy...

Väčšinou nepíšem články len tak od veci. Ale ak áno, tak všetky. Popravde fakt neviem, čo som chcela napísať, no pri už pri prvej vete tohto článku som si uvedomila vážnosť situácie a to, že viac-menej všetky moje články sú trochu z cesty.
Asi pred rokom tomuto blogu vládli random články, odvtedy som na ne trochu zanevrela. Teraz mi to ale pripadá celkom fajn, tak som vybrala niektoré fotky, ktoré boli spravené cez víkend.

Vôbec všetky víkendy mi teraz pripomínajú prázniny a vždy sa na ten ďalší veľmi teším. A práve preto si už aj tak trochu určujem, čo budem robiť v lete. Určite ďalšia stanovačka, možno Dohoda (lebo to je hriech, že bývam tak blízko a ešte som tam nebola), výlet do Prahy (level: uvažovanie, ale skôr áno ako nie), opekačka na novom biokúpalisku a.tak.podobne.

Okrem toho, konečne sa mi podarilo zahrať si na gitare, zahrať si biliard a vyhrať dvakrát po sebe a celkovo veci, ktoré som nerobila už dávno a trochu mi chýbali.

Bicykel je sen! Ale keďže už o tom básnim každému pred očami od augusta, tak sa tu už nejdem rozplývať. Ja len toľko, že ak by ste raz zavítali do Popradu a budete vidieť dievča na fialovom bicykli pravdepodobne aj s levanduľami v košíčku, som to ja!
A hneď na to vysvetľovať "hmotnú" a "nehmotnú" inšpiráciu (Dominika, dúfam, že si to pochopila) je asi najdivnejšie.
No a považovať učiteľku za bratranca je už úplne... 4. stupeň stupňovania prídavných mien? Najnajdivnejšie.
Ale verte mi, raz napíšem knihu alebo natočím sériu krátkych filmov, kde to budem všetko vysvetľovať (spolu s priamkou a elipsou chápania, vzorcom na vypočítanie využiteľnosti talocviční a bazéna a koeficientom radosti).

Posledné dni sú super. Síce v škole to je akékoľvek, vonku je nádherne. A vôbec moja obľúbená kombinácia dňa - ráno je trochu po daždi chladno, doobeda a poobede svieti slnko, na oblohe sú poriadne tmavé mraky a od nejakej piatej je až do noci búrka. Minulé leto som zažila asi len dve búrky (z toho jedna na londýnskom letisku trvajúca asi päť minút a to sme boli v obrovskej budove, tak to ani nebolo počuť a tak...), takže sa z tejto skoro-každodennej nádielky veľmi teším.

Zvyšok zhrniem už len stručne, o všetkom, čo som sa naučila:
- s jedlom bicyklom rastie chuť do života
- keď už sme pri tom, košíček a roztomilý zvonček sú nutnosťou, už sa na tom pracuje
- ísť fotiť cez pol mesta a vziať si foťák s minimom baterky, to je také moje
- ...a potom zistíť, že jedna z troch použiteľných fotiek obsahuje aj pútko od fotoaparátu (#slávafotografovi)
- keď si namiesto barbín.hračiek.whatever vymieňaš s kamarátkami recepty, si už zrejme starý/á
- mám toľko zmysluplnejších tém na srdci, ale aj tak tú píšem takéto blbosti

Včera som si začala spisovať všetky svoje sny, aby som tak približne vedela, koľko ich mám. Akurát dnes sa mi konečne podarilo splniť jeden z nich a tiež z článku Things to do in spring. Dnes som totiž bola prvýkrát v škole na bicykli. A je to tak super, že by to vo svojom živote mal skúsiť každý! A viem, že to ste mi tam mnohí aj písali. Okrem toho, akurát som sa vrátila z mesta. Mala som doručiť jednu "zásielku" a len som sa tomu tešila, lebo ono je to fakt... rada by som použila iný výraz ako super, ale keď ono to je super!
1. PLYNULE HOVORIŤ ASPOŇ 6 JAZYKMI
"Mne jazyky podľa mňa až tak nejdú a veľmi ma nebavia." povedala Dominika a išla na jazykovú školu. Ale odvtedy som učinila jedno poznanie, že som nemala pravdu (hoci takéto poznanie učiňujem celkom často). Fakt mám pocit, že jazyky ma teraz bavia a možno mi aj celkom idú. Dôležité je to, že ak raz viem základy a gramatiku správne, už mi to tak v hlave ostane. A slovíčka... To sa spraví.
Momentálne ako tak hovorím po česky, anglicky a nemecky, hoci aj to treba vylepšovať. A češtinu milujem, len by som si mala dobrať gramatiku, hoci mi to je tak viac-menej nanič.
K tomu by som chcela určite taliančinu, portugalčinu, španielčinu a jeden zo škandinávskych jazykov, len si nedokážem vybrať. A to by som sa začala učiť hneď, ak by som na to mala ďalšieho človeka, sama sa totiž neviem učiť.

2. HRAŤ ASPOŇ NA 6 HUDOBNÝCH NÁSTROJOV
Viem, že to prvé sa volá aj polyglot (#Dominikajazykovedec), toto som si teda nazvala polyinštrumentalista (pretože zložitejšie sa už nedalo...).
Aj na gitare je to u mňa viac ufejkované ako poriadne, tak by som sa tomu mala reálne povenovať. Potom, samozrejme, klavír, djembe, husle, violončelo, ak by som mala príliš veľa peňazí a času, tak aj saxofón a aj trúbka, tá znie tiež dobre. A ku gitare ešte rozhodne aj akustickú a možno elektrickú.
V skrátenej verzii: Všetko, čo doma máte a nemá na tom kto hrať, posielajte, je jedno, o aký hudobný nástroj ide!

3. PRÍSŤ NA STANICU, KÚPIŤ SI LÍSTOK NA NAJBLIŽŠÍ VLAK A CESTOVAŤ
...ale to by som musela asi bývať v inom meste, pretože vlak z Popradu by ma odviezol tak najďalej do Bratislavy, hoci tam by som si možno takýto ďalší náhodný výber mohla zopakovať. Tento sen si tak trochu plním prostredníctvom Wayna, a ak mám pravdu povedať, závidím mu. Ale raz sa to určite stane, len si to teraz nemôžem dopredu naplánovať.
A vôbec, nejde len o toto, ale o cestovanie všeobecne. S tým súvisia aj tie jazyky. Ak by som aj nevedela, kam pôjdem, bola by som dobre vybavená a popravde, rada by som zažila ten moment, keď sa ma niekto v zahraničí opýta, akým jazykom sa so mnou dorozumie a ja mu poskytnem široký výber: "English, Deutsch, Español, Português, Svenska..."

4. ZALOŽIŤ SI KAPELU
Ešte niekedy som mala sen založiť si na strednej kapelu, no poviem vám, od toho som už upustila. Je mi jedno, kedy to bude, hoci mohla by som s tým konečne niečo robiť, hlavné je, ža raz to určite bude. A inak, zase tu máme spätný návrat k tým hudobným nástrojom.
Na mojej starej škole, ktorú mám doslova pod oknom, skúša niekedy po večeroch nejaká kapela. Ešte keď som tam chodila do piateho ročníka, bol tam len bubeník. Už vtedy som sa vždy započúvala do toho zvuku a rozmýšľala som, či sa niekto k nemu pridá a či to nebude náhodou slávna skupina (na škole mojej mamy totiž niekedy skúšala Tublatanka alebo Gladiátor, nie som si istá). Teraz ich je viac a niekedy už viem, kedy budú skúšať. Potom si otvorím okno a počúvam ich, no ak je leto, môžem si ich hudbu vychutnávať na balkóne. Som ich (určite nie jediná) fanúšička, no možno aj jedna z prvých. A síce neviem, kto to je, obdivujem ich a chcela by som sa s nimi niekedy stretnúť a vidieť ich aj na vypredanom koncerte.

Niekedy padnú vhod takéto články, pri ktorých sa človek nemusí až tak veľa načítať. Práve preto sem-tam vydám niečo v štýle 50 things..., čo znova prezradí o mne niečo zaujímavé...

Veľmi rada sa smejem a keby ste ma poznali, vedeli by ste, že sa niekedy začnem smiať len tak, uprostred niečoho, s čím to ani nemusí vôbec súvisieť. Ale smiech mám veľmi rada. Vám týchto 50 vecí s najväčšou pravdepodobnosťou nebude pripadať vtipne, ale napíšte mi o sebe.