doms: júla 2016

travelling

V lete chce každý robiť niečo iné, nie len sedieť doma a pozerať telku, no ja osobne beriem prázdniny aj ako čas na filmy, ktoré by sa mi v priebehu školského roka nechcelo pozerať dlho do noci. Okrem toho som posledné dni bola trochu chorá, tak som von veľmi nechodila.
Mám tu niektoré, ktoré som si stihla už aj pozrieť, no iné som nevidela. Mám veľmi rada životopisné filmy, no rada si pozriem čokoľvek. Môžete mi napísať, aké filmy by ste si chceli pozrieť vy alebo aké mi odporúčate.

BOYHOOD

2014 | Director: Richard Linklater | Actors: Ellar Coltrane, Patricia Arquette

Len pred niekoľkými dňami som si tento film už aj pozrela. Je to vysoko oceňovaný film, ktorý zachytáva 12 rokov zo života Masona. Zaujímavosťou je, že sa práve tých 12 rokov natáčal. Tí istí herci sa vždy po roku stretli a natočili ďalších pár záberov.

Nie je to taký gýčový film o dospievaní, no autentické dielo, ktoré sa na nič nehrá. Inými slovami - je to také obyčajné. No práve v tom je, pre mňa, to najväčšie kúzlo.

THE PERKS OF BEING A WALLFLOWER

2012 | Director: Stephen Chbotsky | Actors: Logan Lerman, Emma Watson, Ezra Miller

Zohnať knihu bol asi dva roky dlhý boj, no už ju mám niekoľko dní doma, tak sa do nej pustím počas dovolenky. Musím sa ale priznať, že už som videla aj film, hoci dosť dávno. Na druhej strane sa nebojím, že by som si to tým skazila.

The Perks of Being a Wallflower je film natočený podľa knihy, ktorý rozpráva príbeh 16-ročného Charlieho, najmä jeho prvý rok na strednej, ktorý je preňho celkom náročný. Snaží sa nájsť skupinu ľudí, kam zapadne, a zároveň sa vyrovnať so svojimi duševnými problémami.

WILD

2014 | Director: Jean-Marc Vallée | Actors: Reese Witherspoon, Gaby Hoffmann

Knihu som dočítala niekedy na jar a už predtým som sa musela veľmi ovládať, aby som si nepozrela film (keďže už raz išiel na HBO, keď som len tak prepínala). Teraz si to už ale môžem dovoliť.

Keď Cheryl zomrie mama a zrúti sa jej manželstvo, rozhodne sa od toho všetkého utiecť, no najprv sa vydá "zlým smerom", ktorým sú drogy a známosti na jednu noc. Po čase sa aj toho chce zbaviť a urobí najimpulzívnejšie rozhodnutie v živote: vydá sa sama na Pacific Crest Trail, vysokohorskú trať dlhú 1100 míľ.

THE DANISH GIRL

2015 | Director: Tom Hooper | Actors: Eddie Redmayne, Alicia Vikander, Amber Heard

Pôvodne som tento film chcela vidieť v kine, no nikto ďalší sa o to veľmi nezaujímal, tak som ho ešte nevidela. A možno to bude aj tým, že som vtedy chcela vidieť asi tri nové filmy naraz a nejako som si to nevedela skombinovať či uprednostniť aspoň jeden.

Film je natočený podľa knihy, ktorá je inšpirovaná skutočnou udalosťou. Odohráva sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia a je to príbeh o manželoch maliaroch. Raz nepríde Gerde Wegenerovej figurantka, ktorá má byť niečo ako predloha k jej sérii baletných portrétov. Gerdin manžel Einar sa ponúkne, že jej pomôže a nachvíľu sa oblešie do baletných šiat. Najprv nevinná hra na dánske dievča Lili uňho neskôr vyvolá pocit, že len v ženskom tele dokáže byť šťastný.

A BEAUTIFUL MIND

2001 | Director: Ron Howard | Actors: Russell Crowe, Jennifer Connelly

Film inšpirovaný autentickým životným príbehom Johna Forbsa Nasha ml., držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu. Je prijatý na prestížnu univerzitu v Pricetone s povesťou talentovaného matematika. Po čase sa ale začne správať zvláštne, žije vo svojom uzavretom svete, nezúčastňuje sa na zábavách a nechodí ani na prednášky.

Vysokú školu opustí ako vedec, ktoré objaví matematickú teóriu, ktorou vyvráti všetky zaužívané ekonomické tézy. Získa skvelé postavenie, ožení sa, založí rodinu...

Raz si ale jeho žena Alica uvedomí, že jeho "zvláštnosť" je v skutočnosti psychická porucha, ktorej liečba je dlhá a zložitá, najmä keď pacient odmieta priznať, že je skutočne chorý.

DOMS

7 komentárov

, by Dominica

travelling

München diary

28. 6. 2016

V Mníchove sme sa zastavili na jeden deň cestou domov. O deviatej sme už boli tam a hneď na začiatku sme mali na programe Deutsches Museum. Zozačiatku ma nadchli len veľké biele okná a výhľad cez ne. Ako v každom múzeu, aj tu som si skôr začala zariaďovať, kam by som si dala obývačku a kam jedáleň. Práve táto budova sa mi veľmi páčila ako ateliér pre umelcov. Veľké miestnosti s vysokými stropmi a dostatkom svetla rozdelené na menšie časti by slúžili maliarom. Ďalej tam boli fakt obrovské miestnosti, kde by mohli tvoriť ľudia zaujímajúci sa o film a fotografi... Ale o mojich architektonických návrhoch tu teraz čítať asi nechcete.

Zaujímavá časť na múzeu boli lode. Mám rada asi všetky dopravné prostriedky, no loď je pre mňa tým najmenej využívaným, možno aj preto ma tak fascinuje. Okrem toho, najčastejšie tam boli práve tie veľké lode s plachtami, o akých počuť najmä z kníh či filmov. Už v Nemecku na odpočívadle cestou tam sa mi veľmi páčila jedna pirátska loď pre deti na hranie. Každý, kto ma pozná, vie, že v budúcnosti by som chcela mať vlastnú plachetnicu a len tak byť na mori na niekoľko dní. A okrem toho by som rada mala aj poriadnu pirátsku loď a simulovala na nej morské bitky, ~~not weird at all~~. Nakoniec to teda vyeralo tak, že som tam pobehovala z miestnosti do miestnosti a teraz mám vo foťáku asi každú druhú loďku. Okrem toho, nachádzali sa tam aj miestnosti, ktoré boli presne zariadené ako kajuty či iné miestnosti lode, dokonca keď ste sa pozreli z okna, videli ste prístav alebo more s čajkami poletujúcimi okolo.

Druhé zaujímavé oddelenie boli hudobné nástroje, no tých tam bolo pomerne málo (rozhodne nie toľko ako tých lodiek!)

Ešte predtým, ako sme sa išli naobedovať, sme sa tam len tak potulovali. Podarilo sa mi nájsť terasu, odkiaľ bolo pekne vidieť na celý Mníchov, tak som si to trochu pofotila a išla dnu, lebo tam bolo príšerne horúco.

Poobede sme mali malú prehliadku námestia a potom voľno. Ostatní išli znova nakupovať, no ja som bola rada, ak som sa mohla hýbať minimálne, keďže od rána som nič nepila a potom naraz asi liter poriadne studenej vody, čo teda nebol najlepší nápad. Napriek tomu sme sa ešte poprechádzali a išli tak akurát do papierníctva (milujem nemecké papiernictvá, raj na zemi!). Chvíľu sme sedeli v reštáuracii uprostred radnice, kde bolo fakt pekne, no potom tam zatvorili. Presunuli sme sa na lavičku na jednu pomerne rušnú ulicu, jedli opražené arašidy a len tak si užívali zapadajúce slnko.

Myslela som si, že si tu v Mníchove trochu otestujem svoju nemčinu, no podarilo sa mi to len pri objednávaní zmrzliny v McDonalde a potom na WCkách, kde som sa s jednou tetou dohadovala, ako si rozmeniť peniaze.

Btw. Asi to celkovo tak vyzerá, že som ten Paríž aj Mníchov prežila v takej pasivite, no nebolo to tak. Nenachodili sme sa až tak veľmi, no vzhľadom na všetko možné som rada, že to dopadlo takto.

DOMS

6 komentárov

, by Dominica

reviews

Robert Galbraith | V službách zla

V piatok odchádzam na týždeň preč, tak vás (zatiaľ) budú "živiť" prednastavené články.

Predošlé recenzie:
Volanie kukučky | Hodvábnik

Pôvodný názov: The Career of Evil | Sloevnský názov: V službách zla | Autor: Robert Galbraith (J.K. Rowling) | Žáner: detektívka | Vydavateľstvo: Plus

ABOUT THE BOOK
Tretí prípad Cormorana Strikea a jeho sympatickej asistentky Robin prináša nielen diabolsky rafinovanú zápletku s neočakávanými zvratmi, ale tiež pútavý príbeh o vzťahu obľúbenej dvojice vyšetrovateľov na križovatke osobného a pracovného života.

Predstavte si, že jedného dňa dostanete balíček s odseknutou nohou... Neohrozenú Robin Ellacottovú, asistentku súkromného detektíva Cormorana Strikea, tento záhadný balík na smrť vydesí. Jej šéf je síce zvyknutý na všeličo, ale túto výstrahu neberie na ľahkú váhu. Spomenie si na štyri osoby z minulosti, ktoré sa neštítia ani najhoršieho násilia a mohli by mať tento odporný čin na svedomí. Polícia sa zamerala na jedného z podozrivých, ale Strike čoraz väčšmi pochybuje, že práve on je vinník. Spolu s Robin začnú pátrať na vlastnú päsť a ponoria sa do temného a zvráteného sveta ostatných troch podozrivých. Ďalšie hrozné zločiny však obom sťahujú slučku okolo krku...

MY OPINION
S každým novým dielom tejto série moje očákavanie rastie. Táto kniha ho však (zas a znova) prekonala. Od napínavého vyšetrovania poprepletaného spomienkami a aktuálnymi udalosťami z osobného života dvojice vyšetrovateľov sa nebudete môcť odtrhnúť. Sama som sa ani nenazdala a už som bola v polovici knihy a o sekundu nato som ju dočítanú zatvárala.
Autor/ka vkusne dopĺňa dej aj o opisy prostredia, najmä Londýna, ktoré sú pre mňa veľmi príjemnou súčasťou. Okrem toho sa sem-tam venuje aj dôležitým udalostiam tohto mesta, ako momentálne bola svadba Williama a Kate.
Vyšetrovanie je napínavé a hlavne nepredvídateľné, čo je pri detektívke celkom dôležité. Viac ani nemám čo dodať, len toľko, že je to ďalšia úžasná kniha od Roberta Galbraitha.

Čítali ste už túto sériu?

DOMS

2 komentárov

, by Dominica

travelling

Paris diary | part 2

Paris diary | part 1

27. 6. 2016

3rd day

Tretí a zároveň posledný deň v Paríži bol asi najdlhší. Hneď ráno sme sa vybrali na Eiffelovku. Fakt skvelý zážitok bol aj výťah, ktorý nás vyviezol hore a potom aj dolu. Milujem rýchlosť a výšky (čo je trochu divné, lebo ako dieťa som sa stihla povracať aj po piatich minútach strávených v aute), navyše cez jeho presklenné steny sme videli, ako sa pod nami Paríž postupne zmenšuje. Práve pre takéto veci som rada, že nemám strach z výšok!

Úplne hore, samozrejme, fúkalo, no výhľad bol nádherný. Presne taký, aký som si ho predstavovala.

Od Eiffelovky sme prešli pešo (za čo som bola veľmi rada) až k Víťaznému oblúku. Tam sme dostali asi 5 alebo viac hodinový rozchod. Keďže študenti do 18 mali mať vstup hore zadarmo, tak som si povedala, že prečo nie. Akurát sa to trochu pokazilo. 14 sa nás tam natrepalo na úzky priestor, kde sa kupujú lístky, a boli medzi nami len dvaja osemnásťroční. Tí sa snažili presviedčať predavačku, že oni budú náš dozor, no tá neustále opakovala, že potrebujeme mať nejakého učiteľa. Preto potom museli sprievodca a učitelia zaplatiť celý skupinový lístok.

Hore to bolo ale fakt nádherné. Celý Paríž bol zahalený v hmle, čo sa mi veľmi páčilo, a z Eiffelovky zostal len obrys. Podľa mňa to malo omnoho väčšie čaro, ako keď by bolo slnečno. Potom ale začalo fúkať a pršať, takže ma tam máte ako nejaký naobliekaný pršiplášťový bonus s prižmúrenými očami na jednej fotke. Ale ostala by som tam aj v takomto počasí hodiny.

Neskôr sme mohli robiť čokoľvek, väčšina šla nakupovať na Champs Elysées, no nám sa ani veľmi nechcelo. Preto som si len kúpila croissant, ovocie a hroznovo-ružovú vodu. Sadli sme si na múrik, pozorovali život a jedli. Keďže sme sa mali stretnúť na Place de la Concorde, pomaly sme prešli až tam, no medzitým sme ešte asi hodinu sedeli na lavičke v parku. Celý čas som rozmýšľala, či si mám kúpiť hudobnú skrinku, ktorá hrá La vie en rose. Akurát predtým som to celkom často počúvala a ešte aj v Paríží som si to pospevovala celý čas. Hneď nato, keď sme vychádzali z jedného parku, som mala pocit, že to niekde počujem, a vonku pred bránou to skutočne spievala jedna teta. A tá pesnička k Parížu jednoducho patrí. Nakoniec som si to nekúpila, zatiaľ to ani neľutujem, tak uvidím.

Ešte chvíľu sme sa motali po uličkách a parkoch, potom sme si len sadli na lavičku a mali nádherný výhľad na Eiffelovku, skoro ako z nejakého filmu.

Večer sme mali možnosť ísť so sprievodcom na takú detailnejšiu prehliadku Paríža. Z 80 nás prišlo 6. Potom sme sa už aj smiali, že učitelia mohli aspoň z princípu prísť, no aj tí nakoniec dorazili. A celé to bolo fajn, v takej priateľskej atmosfére. Práve na tých dospelých sme sa najviac bavili, keď povedali že: "Deti, toto nikdy nerobte!" a prebehli sme cez štvorprúdovku, išli na červenú a takýchto okamihov bolo ešte niekoľko. No videli sme plno zaujímavých vecí a budov, o ktorých by som asi nikdy nepočula, no do každodenného života tohto mesta jednoducho patria, a tak som rada, že som ich spoznala. Okrem iného sme videli aj najdrahšie námestie v Paríži, kde sa mi podarilo odfotiť najštýlovejšieho ~~dedka~~ pána v Paríži.

Večer nás ešte čakala plavba po Seine, čo sa mi tiež páčilo, keďže mám veľmi rada lode (a rýchlosť a poriadne studený vietor vo vlasoch). Hneď od začiatku som stála vpredu trochu na boku a mala vďaka tomu vpodstate 270 stupňový výhľad, čo bolo ešte lepšie, ako keby som stála len celkom vpredu. Potom sa tam síce natrepali aj ľudia, ktorí si pôvodne išli sadnúť, no svoje miesto som si udržala. Bol to asi celkovo ten najzábavnejší večer v Paríži. A bolo mi fakt ľúto, že už je posledný.

Bolo to fajn, no niečo som si tam povedala. Na takéto výlety už so školou radšej chodiť nebudem. Ešte nie som úplne celkom rozhodnutá, no tak by to asi bolo lepšie. A možno je to len tým, že práve Paríž je miesto, ktoré nezažujete na takejto poznávačke, ale len vtedy, keď tam idete sami a najlepšie s nejakým Parížanom.

PS: Takto naložiť som vám teda nechcela, no dúfam, že vás to veľmi nenudilo.