Po prvé: Neviem, prečo vám tu už druhýkrát za sebou ukazujem čierno-bielé outfity, keď často nosím farby. 

Po druhé: Asi budete mať odo mňa znova na nejaké dva týždne pokoj, lebo so školou ideme na týždeň a pol do Nemecka a zatiaľ nemám pripravený žiadny článok (aj keď ich v konceptoch je presne 22, ale to viete, každému chýba niečo iné). Možno sa mi dovtedy podarí vydať ešte jeden či dva, no veľké šance tomu nedávam.
Po tretie: Toto je ten článok o lete, ktorý som tu chcela pridať už vtedy, no aspoň si aj vy takto môžete zaspomínať na prázdniny.
  

- Najväčší what the fuck moment prázdnin: začala som čítať GoT. Už mi to tak v hlave blikalo asi od minulého roka, no nechala som to na prázdniny ajkeďtozďalekanekončí. 

- Najväčšie sklamanie leta: Začala som sa vážnejšie zaujímať o koncert Ludovica Einaudiho v Prahe, ale už bol vypredaný veď kto by sa čudoval. Tak dúfam, že si ešte niekedy zmyslí prísť takto bližšie ku mne, aby som si ho vypočula naživo. Dovtedy pozháňam človeka, ktorý by tam so mnou išiel, keďže chcem, aby si ho užil rovnako ako ja, a nie že "Idem s Dominikou na koncert nejakého klaviristu." Lenže takého človeka poznám len jedného, aj to, zatiaľ, nie osobne (ahoj, Lily!).

- Najväčšia radosť počas prázdnin: Ludovico nevyšiel, ale snáď v novembri pôjdeme na Labutie jazero, čo chcem vidieť odjakživa. A že vraj som tie lístky dostala tak trochu na meniny, ale to som sa dozvedela asi dva týždne po nich.

- Najsuper "grafiťák": žiadne normálnejšie slovo mi nenapadlo. Ale určite je to ten, ktorý na jednu bardejovskú stenu nakreslil zemeguľu a napísal k tomu keč mí if ju ken. Tak som na jeho počesť takto pomenovala aj článok. Btw. Prvýkrát som to tam uvidela asi v apríli, aj som mala pocit, že by to mohol byť aj názov pesničky, ale nechala som to na "voľný priebeh". A práve tá pesnička si ma v lete našla (hoc vôbec nemuselo ísť o pesničku, ale tak dajme tomu, že hej). Okrem toho už je táto osôbka vážnou konkurenciou pre nášho Žiraforožca.

- Najlepší prázdninový víkend: Ten, počas ktorého sme stihli niečo nápomocné, niečo kultúrne, niečo turistické, niečo rodinné. Len sme sa nestihli vyspať.

- Najväčší "šok": Tie boli hneď dva. Patrí k nim aj táto situácia: Bolo nejaké stredajšie ráno, vstala som a urobila si raňajky. Potom, po dlhom čase, aj teplé kakao, veď sú prázdniny, tak som si spravila takú pohodičku. Myslela som si, že v ten deň si už pôjdem vybaviť nejaké veci do školy, no v tom prišiel tento dialóg:

"Tak čo, trhneme sa na Kriváň?"

"Dnes?" Dobre mi nezaskočilo.

"Hej."

Tak sme išli.

Druhý z nich sa stal, keď som bola niekomu vypomáhať v školke. A tak sa ma medzi rečou jedna učiteľka pýta.

"Ty teraz pôjdeš do nejakého šiesteho ročníka? Či už siedmeho?"

"Hmmm, no, budem druháčka na strednej."

Toto ma teda fakt zaskočilo, keďže už mi nejeden tipol aj vysokú školu, raz sa ma kaderníčka dokonca pýtala, či ešte vôbec chodím do školy. A celkovo si ľudia myslia, že som staršia, ako som naozaj.

DOMS