heya heya heya
9.8.16
Ruky hore pre Dominiku, ktorá si spomenula, že má blog o móde!
Lebo za tie roky rok a pol sa na to ťažko spomína.
Btw. Módne posty budete asi ešte dlho spoznávať podľa pečsničiek ako názvov (hoci tento podľa počtu outfitových fotiek veľmi módny teda nie je). Tento nie je práve jej názov, len jedna časť, no nápad naň mi vnukol človek, ktorého ani nepoznám.
...Keby ste ma tu tak teraz videli; sedím za počítačom už dlho a ešte som poriadne nič nenapísala, púšťam si pesničky, ktoré som počúvala niekedy v rokoch 2012-2014, čítam články na starom blogu a do toho v pozadí trochu počujem Simpsonovcov, ktorých aj tak nikto nepozerá.
Ešte keď som si písala ten blog pred týmto, chodievala som dosť často na bicykel, aj v zime. Stále to bola len tá istá trasa, po ktorej by som už dokázala jazdiť aj so zavretými očami. V tom čase (keďže to bol január, február...) tam nebolo veľa ľudí, ak aj áno, tak to boli len nejaké cyklistické družstvá, medzi ktorými som v hrubej mikine musela vyzerať dosť divne. Ale to mi nevadilo. Celé to bolo o tom, že som mala zrejme až veľa času na rozmýšľanie. Keď som sa vrátila domov, nemala som problém sadnúť si za počítač a naraz napísať nejaký článok s celkom zaujímavou kompozíciou a myšlienkou, ako si to tak teraz spätne čítam.
Tento blog mám už približne rok a pol a stále nevyzerá tak, ako som si ho predstavovala. Týmto článkom sa to už zlepšilo a verím, že to tak bude pokračovať. Aj tak mám ale najhorší pocit z toho, že blogu venujem predsa len viac času, ako by som mala. Práve preto sa mi zdá, že mám v posledných mesiacoch pomerne plytký život, čo mi je až ľúto, že to tak musím povedať. Nechcem z ničoho blog ako taký obviňovať, veď mať blog je súčasťou aspoň polovice môjho života.
Aby som z vás nerobila jelene a nerozpisovala tu tieto neurčité veci na kilometer a pol, prejdem rovno k veci. Rozhodla som sa spraviť si s blogom prestávku, minimálne do konca prázdnin. Dúfam, že to je dostatočná doba, aby mi to teraz či neskôr neprerástlo cez hlavu. Na začiatku augusta som si dala kadejaké predsavzatia, že každý deň okomentujem aspoň 5 nových blogov, skúsim to tu nejako dať dokopy a podobne, ale už ma v posledných dňoch vôbec nebavilo stále sledovať maily, komentáre a vaše blogy, aj keď ich mám fakt rada. Takže v septembri sa vrátim s (snáď) čistou hlavou a novým entuziazmom do blogovania.
Ešte keď som si písala ten blog pred týmto, chodievala som dosť často na bicykel, aj v zime. Stále to bola len tá istá trasa, po ktorej by som už dokázala jazdiť aj so zavretými očami. V tom čase (keďže to bol január, február...) tam nebolo veľa ľudí, ak aj áno, tak to boli len nejaké cyklistické družstvá, medzi ktorými som v hrubej mikine musela vyzerať dosť divne. Ale to mi nevadilo. Celé to bolo o tom, že som mala zrejme až veľa času na rozmýšľanie. Keď som sa vrátila domov, nemala som problém sadnúť si za počítač a naraz napísať nejaký článok s celkom zaujímavou kompozíciou a myšlienkou, ako si to tak teraz spätne čítam.
Tento blog mám už približne rok a pol a stále nevyzerá tak, ako som si ho predstavovala. Týmto článkom sa to už zlepšilo a verím, že to tak bude pokračovať. Aj tak mám ale najhorší pocit z toho, že blogu venujem predsa len viac času, ako by som mala. Práve preto sa mi zdá, že mám v posledných mesiacoch pomerne plytký život, čo mi je až ľúto, že to tak musím povedať. Nechcem z ničoho blog ako taký obviňovať, veď mať blog je súčasťou aspoň polovice môjho života.
Aby som z vás nerobila jelene a nerozpisovala tu tieto neurčité veci na kilometer a pol, prejdem rovno k veci. Rozhodla som sa spraviť si s blogom prestávku, minimálne do konca prázdnin. Dúfam, že to je dostatočná doba, aby mi to teraz či neskôr neprerástlo cez hlavu. Na začiatku augusta som si dala kadejaké predsavzatia, že každý deň okomentujem aspoň 5 nových blogov, skúsim to tu nejako dať dokopy a podobne, ale už ma v posledných dňoch vôbec nebavilo stále sledovať maily, komentáre a vaše blogy, aj keď ich mám fakt rada. Takže v septembri sa vrátim s (snáď) čistou hlavou a novým entuziazmom do blogovania.
DOMS
6 komentárov
Ja mám všetky tvoje príspevky rovnako rada :) Ale kúsky si za to vybrala krásne :) Zbožňujem kombináciu pásikov a červenej :)
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že je to správne rozhodnutie :). Aj keď mi budeš chýbať! Ale predsa len, potom sa vrátiš s novými nápadmi, myšlienkami, a určite, ak teda súdim podľa mňa, s chuťou čo najskôr všetko uskutočniť! Oddychuj teda, a načerpaj plnooo inšpirácie. :)
OdpovedaťOdstrániťKristin
Daj si pauzu. Fakt.
OdpovedaťOdstrániťJa premýšľam o tom istom, ale potom si poviem, že by to bolo dosť nefér voči niektorým ľuďom, ktorí možno aj čakajú na nejaké schopné články, keďže som si od blogu oddýchla koncom júna; no na druhú stranu - nemám chuť teraz písať nič, mám pocit, že všetky moje články sú rovnaké a neskutočne nudné, neoriginálne a nezaujímavé. Teraz mám v hlave len riešenie podnájmu v Bratislave a to, že som nielen posledný mesiac v práci (a chcem z neho "vyšťaviť" najviac, ako sa dá, lebo pochybujem, že v BA si čosi nájdem hneď prvý týždeň a neviem, kto mi bude platiť nájom), ale i posledný mesiac v Prešove a pred sebou mám posledných pár týždňov, kedy som doma, mám voľno a prázdniny, potom už nabehnem na "vysokoškolský život" a nebude asi veľmi čas na vylihovanie a sledovanie seriálov; a fakt nemám chuť vymýšľať nejaké články na blogu. Ale zase... chcem sa tomu venovať, chcem, aby som aj z toho blogu niečo mala, aby to nebolo len čosi, čo som začala a nakoniec na to i zabudla, lebo som bola lenivá, dala som do neho už dosť práce na to, aby som ho nechala len tak ležať; a obávam sa, že keď ho teraz "nechám tak", tak takto zostane ležať až kým naň nenapíšem, že mám za sebou promócie, a že ho definitívne mažem.
Anyways. Mne moja prvá pauza pomohla - prečistila som si hlavu, zvolila si smer a nabrala energiu na písanie - a som si istá, že tebe prinesie takisto iba pozitíva. Aj tak... neviem, mám pocit, že blogovanie počas letných prázdnin je o čomsi inom :D Nikomu sa nechce, všetci sú niekde rozlezení po svete na dovolenkách, nikto nepridáva články alebo nekomentuje... akoby sa všetko spomalilo. Ale to je asi len môj pocit :D
Ja svoj blog tiež prezentujem ako "fashion" a tých fashion článkov tam teda veľa nie je, ale tak verím, že keď budem v Bratislave, tak to bude jednoduchšie; a snáď aj tebe sa túto "oblasť" podarí od septembra poriadne rozbehnúť. Ja mám tieto tvoje články veľmi rada - na fotkách ti to pristane a si krásna; takže sa teším, keď nás tu o mesiac zasypeš kopou outfitvých článkov!
A zatiaľ si uži prestávku ♥ a zvyšok leta ♥♥♥
BEELIEVIN // Facebook Page
Mávam obdobia keď sa mi nápady na článok doslova hrnú a predbiehajú, inokedy zase nemám absolútne poňatia o čom písať a dokopy sa v mojom živote nič nedeje. Možno malá pauza pomôže, trochu si vyčistíš hlavu a myšlienky a pôjde to oveľa ľahšie.
OdpovedaťOdstrániťPo prvé, si krásna♥ Po druhé, fotky sú krásne tiež♥ A po tretie, určite rob s blogom, to čo ti vyhovuje. Ja som si dala asi najdlhšiu pauzu na 2 týždne a ani si už nepamätám, či mi to pomohlo, no niekedy, keď vypnem hoc aj na 3 dni, podarí sa mi vymyslieť aj 5 nových článkov. Len tak. Myslím si, že moja aktivita na blogu je vyčerpávajúca, nie vždy sa mi chce písať, upravovať milióny fotiek, komentovať ostatné blogy, no keď to nerobím mám pocit, ako keby ľudia na neho zabúdali a občas aj ja sama, takže pridávam články každý druhý deň, čo je asi viac než dosť. Zároveň ma to veľmi baví a mimo blogu, nemám nič iné, čo by ma napĺňalo, takže to je asi tiež dôvod, prečo pri ňom trávim toľko času. Verím však, že ti pauza pomôže a už sa teším na tvoj návrat!:)
OdpovedaťOdstrániťNo, tak tyhle fotky jsou úplně dokonalé, já se asi zamilovala. Ty detaily a to kolo ♥. Tak jestli to tak cítíš, že je to pro tebe potřebné, tak je to asi opravdu na místě a je to třeba. Hlavně buď v klidu a nech to jít a až to přijde, tak to prostě poznáš a opět tě přepadne chuť tu zase být a my se na tebe budeme moc těšit :)
OdpovedaťOdstrániť