in the moment we´re lost and found
25.11.15
Svetlá na chvíľu ožiarili ulicu starajúcu sa v šere chladného novembrového podvečera. Prvé snehové vločky dopadali na ešte stále zelenú trávu a vzápätí sa rozpúšťali. Na ulici nebol nik, kto by svojimi krokmi narúšal ticho pokojného mestečka.
Vystúpil z auta, zapol si kabát a nadýchol sa chladného vzduchu. Z úst mu vyšiel obláčik pary, ktorý sa pred ním hneď rozplynul. Zo zadného sedadla vybral gitaru a prehodil si ju cez plece. Zamkol auto a pomaly prešiel na druhú stranu cesty. Veľké čierne hodiny na kostole ukazovali päť. Keď sa zlatá ručička posunula, námestím sa začala niesť krátka zvonkohra. Všetko malo teraz nádherné čaro.
Cez veľkú bránu vstúpil do vydlaždeného dvora. Stlačil malú kľučku na úzkych dverách a ocitol sa v nízkej klenbovitej miestnosti. Tú tvoril bar a niekoľko stolov. Vďaka neveľkým výškovým rozdielom podlahy bola rozčlenená na niekoľko menších častí. Steny boli polepené starými novinami a namaľované načerveno. Sem-tam ich dopĺňali bordové závesy a obrazy v rámoch rôznych tvarov a veľkostí. Za niektorými stolmi nestáli stoličky, ale mäkké pohodlné sedačky. Interiér dotvárali starožitnosti rozmiestnené po celej miestnosti.
Čašník v bielej košeli s červeným motýlikom na krku ho nadšene pozdravil a ukázal na zadnú časť miestnosti, kde sa nachádzalo pódium. To tvorilo pol metra navýšená podlaha. Prešiel pomedzi ostatné stoly až dozadu. Gitaru si oprel o stolík, na ktorom stál písací stroj a starý telefón. Zatiaľ čo si dával dole sivý kabát, čašník mu doniesol džbán s vodou. Potom mu pomohol odpratať stôl a rozložiť zosilňovač a stojan na mikrofón. Keď bolo všetko pripravené, naladil si gitaru, čašník vypol hudbu a on začal hrať.
Na chvíľu si všímal ľudí v reštaurácii. Pri stole vpravo sedel jeden pár. Žena mala dlhé rovné tmavohnedé vlasy a celý čas sa usmievala. Muž si nechal vypestovať dlhú hustú bradu, no vyzeral sympaticky a priateľsky. Na ďalšom stole bol pár s malým dieťaťom. To si nevedelo vybrať, čo bude jesť, a keď mu niečo ponúkli rodičia,štrajkovalo. Na sedačke celkom vzadu sedela skupinka mladých mužov. Mohli mať len pár rokov viac, ako on. Všetci boli oblečení elegantne, prevažne v oblekoch. Uvoľnene sa rozprávali a párkrát sa zasmiali na nejakom vtipe. Rovno pred ním sedela partia dievčat. Vyzerali šťastne a spokojne. Niečo si hovorili a sem-tam si zaspievali spolu s ním.
Teraz už ale nenechal nikoho, aby ho vyrušoval. Zavrel oči a znova sa ponoril do hudby.
Dominica
7 komentárov
Skvele sa to číta,krásne píšeš :-)
OdpovedaťOdstrániťJe vidět, že máš talent :)
OdpovedaťOdstrániťHA! Ja som to tušila! Tušila som, že tú našu story s gitaristom využiješ ako nejaký umelecký námet. Proste ta chvíľa bola taká umelecká, taká presne pre teba. :) a super to je! Bude aj pokračovanie? Nejaká fiction?
OdpovedaťOdstrániťWauu, to jsi psala ty? tak to je super, jsi dost nadaná a píšeš skvěle, měla by jsi psát častěji, protože tvoje příběhy se čtou skvěle, jen tak dál, Domi :)
OdpovedaťOdstrániťwau veľmi tvorivé, krásne :) vzájomné sledovanie?
OdpovedaťOdstrániťDominika Makarová fashion blog
Mám fakt rada takéto príbehy. Jednoduché, kde človek absolútne nepozná hlavnú postavu či všetky vedľajšie, nepozná čas či miesto deja a vidí len krátky úsek bez pointy. Krásne. Mám celkovo veľmi rada tvoj štýl písania :)
OdpovedaťOdstrániťTaké kaviarničky zbožňujem ♥
beelievin.blogspot.com
Krásne napísané :-O teším sa na ďalší takýto podobný článok! A veľmi sa mi páči, že to nepíšeš veľmi dlhé no je to veľmi pútavé a vyvolá to v človeku emócie a aj otázky :) super!
OdpovedaťOdstrániťMe and my ART