Na začiatok jedna odveci vec - jedno z mojich životných hesiel je: Ono sa to nejak spraví. Naivné (podľa niektorých), vyzerá to tak, že ja nikdy nič nerobím a nesnažím sa riešiť problémy. Nie je to tak, no to je už o inom, takže radšej k podstate veci.
Začiatkom decembra na to boli hejty - že som presne toto povedala pred písomkou z mateatiky, ktorá nám vytvára 50% známky a že sme z toho nakoniec dostali 3. Stále som verila, že ono sa to nejak spraví ešte pred vysvedčením. A spravilo sa. Z čistého priemeru 2 a možno ešte niečo horšie mám 1, lebo ja viem ako (na to) - náš matematický inside joke, ktorý sa na vás po dvoch rokoch s Majkou nalepí...

Náš lyžiarsky sa niesol v duchu zimnej rozprávky, veľkých porcií jedál, mojich narodenín, starých autobusov, letných hitov 2015, letných hitov 2009, obzvlášť pesničiek Keď sa láska podarí a Take me home, spoločného spievania Ak nie si moja, (ne)tajných výletov do Kauflandu, najlepšieho svahu na svete Slovensku, najlepšieho vleku na Slovensku, reggea vlekára, skrýši v strope kúpeľne, výťahu pre 6, v ktorom sme sa viezli aj 14, vtipných príbehov, Corny MIilch zadarmo a mnohých iných vecí, ktoré, pre istotu, nespomínam.

Komu sa ešte chce čítať...
Dokopy tam bolo päť zjazdoviek. Boli sme na všetkých.
Na dvoch detských sme sa rozcvičovali každé ráno. Všetci sme to "milovali."
Potom bola "normálna," tam sme mali voľné jazdy a bolo to tak každý deň skoro celý čas, takže všetci sme boli spokojní.
Na strmej som bola iba dvakrát, no išla by som ešte. Nebola až taká strmá, ako som si myslela...
Okrem týchto "najlepších zjazdoviek na Slovensku" tam bola ešte jedna najhoršia. Namiesto snehu viac-menej ľadové gule, na ktorých sa teda nedalo lyžovať a mali ste čo robiť, aby ste sa vôbec udržali.

Spadla som raz! Ono totiž ja som človek, ktorý musí vyskúšať fakt všetko, v čom je trochu adrenalínu (tak zase úplne všetko nie, ale väčšinu vecí). Bol tam skok. Nie nejaký veľký, ale bol. A ja som to jednoducho musela skúsiť. V živote som neskákala na lyžiach, tak som poriadne nevedela, čo mám robiť. Dopadla som síce na lyže, no potom sa mi to nepodarilo tak nejako ufejkovať, takže som spadla a otočila sa možno aj o 360 stupňov, to už presne neviem.
Teraz už viem, kde som spravila chybu (aspoň si teda myslím), takže nabudúce by som to chcela skúsiť ešte raz a "správnejšie."

Vo štvrtok som vymyslela dva nové štýly lyžovania. Práve vtedy totiž poriadne snežilo a fúkalo. Keďže som musela mať dioptrické okuliare, nezmestili sa mi na ne lyžiarske a celý čas mi snežilo do očí a úst(nelyžujem s otvorenými ústmi, to na vleku. Rozhodla som sa, že idem utužovať moju detskú tradíciu: Spievať si na vleku, takže keď išla nejaká dobrá pesnička...)
Takže prvý štýl je tzv. Rozhľadňa, kedy máte ruku nad očami tak, ako keby ste pozerali do diaľky, čím si chránite oči pred snežením.
Druhý je trochu podobný, takzvaný Faded. Všetci vieme, čo je faded, no okrem snehu v očiach vás to ochráni aj pred vetrom (vážne!). :D

Na detskom vleku bol úplne super vlekár. Vyzeral ako Milky Chance, mal okuliare a reggea čiapočku. Jeho poker face vyzeral trochu tak, ako keď sa pozriete na mačku, ktorá si niekde pokojne leží, žmurká očami a ústa má tak rovno... (joj, tieto moje prirovnania...). Ale bol fakt podarený. Raz som už bola "naštelovaná," že idem do ruky chytiť tú kotvu, keď on vyšiel spoza mňa, skoro mi ju vytrhol z ruky a normálne sa viezol hore na topánkach...

Po príchode do hotela sme mali asi hodinu a pol čas do večere. Nič veľkolepé by sme za tento čas nestihli, takže naše šľapaje v snehu smerovali vždy len do Kauflandu. Hneď v prvý večer nás išlo asi desať. Nemohli sme ísť normálne po chodníku, lebo spolužiak "vie, kam ide." Práve preto sme sa trepali po zasnežených poliach bez akéhokoľvek svetla a po moste, ktorý má asi dvesto rokov a každú chvíľu spadne. Už aj tak sa poriadne kýval, čo sme po ňom išli, ale niektorí znalci fyziky po ňom ešte musia začať skákať... -_-
Madzitým vyšlo najavo, že učitelia nevedia o tom, že sme preč (čo nám vždy kládli na srdce, aby sme im to vopred oznámili). Keď už sme boli v tom Kauflande a išli sme zaplatiť, ako naschvál tam stál jeden z nich - dokonca ten najprísnejší. Podarilo sa nám ale prísť bez akejkoľvek pozornosti...

Potvrdilo sa, že učitelia sú takí istí, ako žiaci. Možno ešte horší. Ale to už viac nebudem rozoberať.
Každopádne, vždy som snívala o takomto poriadnom lyžiarskom aj s ubytovaním. Tento lyžiarsky bol pre nás všetkých vykúpením, no zajtra zase späť do reality... Okrem toho mi to vyšlo na krásny dátum a musím skonštatovať, že to boli najlepšie narodeniny v mojom živote.