Já bych chtěla místo snů zaznamenávat vzpomínky. Vím, že se to dá foťákem vyfotit, ale tak to nemyslím. Chtěla bych abych si všechno mohla pamatovat, moje dětství pubertu.. všechny tyhle věci za chvíli zapomenu, už teď vím ze svýho dětství jen z fotek a vyprávění. Samozřejmě, že si něco pamatuji, ale chtěla bych něco co by zaznamenávalo úplně všechno a já bych si mohla říct, že bych chtěla vědět co jsem dělala když mi bylo 5 třeba:-) Jinak také nemám ráda tyhle stereotypní otázky, já se zase lidí ptám co by dělali, kdyby vyhráli neomezenou částku peněz a jak by s nimi naložili. Alespoň se takhle o nich dozvím více věcí, třeba co si nejvíce přejí:-)

www.jdeocestu.blogspot.cz

Donútila si ma zamyslieť. Tiež nemám rada otázku: "Ako sa máš?" Pretože je viac ako na päťdesiat percent isté, že odpoveď bude "Dobre". Kto by už chcel ostatných zahadzovať so svojimi problémami, aj keď nám práve nie je najlepšie a cítime sa pod psa.
1. Neviem odpovedať, nedokážem si totiž vybrať medzi klavírom a gitarou. Piesne na klavíri sú úžasné, rôzne soundtracky zo seriálov alebo filmov sú nahrané práve cez tento hudobný nástroj. Klavír je hudobný nástroj, ktorý precíti. Ktorý vyroní slzu, ktorý vyčarí úsmev na tvári, ktorý nás donúti stratiť sa v spomienkach. Gitara je zase o inom. Silný či slabý tón? Netuším. Dá sa však nosiť všade, a tak môžeme hocikde -napríklad vo vlaku- si vybrať gitaru a len tak si pobrnkávať. Tóny chápu ľudskú dušu aj bez slov.
2. Písanie vecí rovno z mozgu, či už na papier alebo priamo ťukať do počítača. Je to jedno v akom čase, proste by si to ten stroj zapísal a my by sme si ho potom mohli vybrať a pozrieť sa, čo sme chceli povedať blízkym alebo urobiť, keď prídeme zo školy. Pretože moja pamäť je fakt na nič. :D
3. Budovou naozaj netuším. Nikdy som nad tým nepremýšľala, dokonca ani teraz, keď sa nad tým zamyslím, tak to neviem. Nie som zasadená na konkrétne budovy, neobjavujem nové veci a najradšej som doma, vo svojej izbe. Rada však navštevujem kníhkupectvo, takže asi to. Chcela by som si prečítať každý jeden príbeh z každej jednej police. Tešila by som sa z knihomoľov, alebo náhodným návštevníkom, ktorí zúfalo hľadajú učebnicu do školy. Áno, kníhkupectvo je budova, ktorou by som chcela byť.

http://joysandwories.blogspot.sk/

Domi, tenhle článek se ti neskutečně moc povedl! ♥
Kdybych mohla být hudebním nástrojem, chtěla bych být klavírem.. je to nádherný čistý nástroj, má svoje pevný zázemí (klavír jen tak někam nepřestěhuješ), je černo-bílý, čili v mých nejoblíbenějších barvách a hraní na něj je pro mě stělesněním elegance :)
Jako stroj bych si vybrala nějaký, který by mě dokázal během vteřinky přesunout z místa na místo.. fakt, to neustálý dojíždění mě naprosto vyčerpává.. :D
A budova mě jako první napadla Empire State Building, je to sice budova v jednom z nejrušnějších měst světa, v New Yorku, ale pro Teda Mosbyho z HIMYM je to jeho místo, místo, jako žádné jiné, svěřuje se jí, obdivuje jí a do jisté míry i miluje.. Ne, že bych byla nějakou velkou fanynkou Teda, nebo HIMYM, nebo NY, ale líbí se mi myšlenka, že i v chaotickém světě existuje pro Teda pevný bod a já bych jednou chtěla být pro někoho taky takovým pevným bodem, místem, domovem.. Doufám, že chápeš, jak to myslím :)


Another Dominika

Ani ja nemám rada tie otázky, je to také, ako keby dvaju už odsudzení ľudia sa snažili zistiť, čo mali kedysi spoločné :-D
Tak skúsim odpovedať aj ja :-D
1. Asi by som chcela byť klavírom, a prečo ani neviem, je to taká otázka, na ktorú neviem tak úplne odpovedať. Možno preto klavír, lebo dokáže vydávať strašne veľa rôznych tonov, vystrašiť alebo rozveseliť...
2. Možno niečo na uľahčenie školského učiva, že by mi ten stroj prepísal učivo tak, aby som sa to dokázala naučiť (hlavne pri fyzike a chémii) :-D
3. Divadlo, aby som mohla sledovať rôzne predstavenia úplne zadarmo (čo by asi nešlo :-D)

Velmi pěkné zamyšlení.

Kdybych měla být nástroj, byla bych harfou. Miluji její zvuk a antické vzezření.
Kdybych byla "strojem" byla bych myslánkou z Harryho Pottra. Tímto způsobem zachovávat vzpomínky by bylo fantastické!
Kdybych měla být budovou, byla bych chatkou v lese, abych mohla načerpáváme to krásné ticho.

Marketatrpisovska.blogspot.cz//LIFESTYLE BOOK

ja by som bola klavír určite :) super článok na zamyslenie, nabudúce keď stretnem niekoho, skúsim sa vyhnúť klasickej otázke ako ? :D :))

Tento článok som už čítala pred dvoma dňami a nechala ho na lište, pretože som si chcela poriadne rozmyslieť odpoveď, keďže sa mi nekonečne páči idea tohto článku.

Máš úplnú pravdu, ani ja nemám rada otázky ako sa máš? a ešte horšie čo nové? Ak sa s danou osobou nevidím naozaj dlho, tak sú tieto otázky na mieste, no každý deň počúvať to isté dookola je naozaj otravné.

Síce to už viac krát zaznelo, no ak by som bola hudobný nástroj, rozhodne by som si vybrala klavír. Ku klavíru mám rešpekt a obrovskú lásku. Už asi 8 rokov počúvam pesničky od klaviristu Lidovica Einaudiho, ktorého milujem nadovšetko a ako náhle počujem prvé tóny pesničky naskočia mi zimomriavky a rozplačem sa, zakaždým. Taktiež môj dedko, ktorý tu už medzi nami nie je hral na klavír a jeden stojí aj v mojej izbe. Bohužiaľ, začala som na neho hrať s radosťou, no teraz sa mi na neho práši, avšak raz budem vedieť zahrať pesničky od Ludovica, je to môj sen.

Ak by som bola stroj, tak mi hneď ako prvý napadol nejaký prenášač, mohla by som byť jeden deň v Miláne a druhý na Fiji. To by som v živote prijala, pretože cestovanie je to najkrajšie. Avšak neskôr som si uvedomila, že ak by existoval taký stroj, už asi nikdy by som nesadla do lietadla a to by mi veeeľmi chýbalo. Milujem lietanie, ten vzrušujúci pocit,keď do neho nasadáš, šteklenie v bruchu, keď lietadlo vzlieta a prenádherný výhľad nad oblakmi.♥ Takže, ak by som mala vymyslieť nejaký stroj, bol by spojený so spomienkami. Mnoho krát mi je ľúto, že si nepamätám niečo, čo sa stalo dávno a chcela by som si pamätať napríklad dni, keď som bola bábätko, aké som mala vtedy myšlienky, ako vlastne také malé dieťa uvažuje a tak.:)

Čo sa týka budovy, v sekunde mi napadol Empire State Building, už len kvôli mojej láske k New Yorku a ako si v ňom majestátne stojí a keď sa na neho pozeráš z Rockefelerovho centra, keď zapadá slnko, akoby sa zastavil čas. No taktiež sa mi páči myšlienka byť nejakou starou budovou medzi Eiffelovkou a Champs Elysées s veľkými francúzskymi oknami, drevenými dlážkami a bielymi stenami. Krása♥