Deutschendorf
1.3.16
... s profesionálnou deformáciou (#justbilinkythings) to nemá nič spoločné, ale keď som už minule písala názov po nemecky, tak prečo v tom nepokračovať.
V nedeľu večer som si hovorila, že 29. február by som mala prežiť nejak legendárne. Aby som si tieto dni, ktoré sa opakujú len raz za štyri roky, spríjemnila. Teraz ale prehlasujem, že včera to bol ten najmenej legendárny 29. február, odteraz až do konca môjho života. Fakt na ňom nebolo nič špeciálne.
Počas toho budúceho sa budem akurát pripravovať na maturity a niektoré nemecké písomky už budem mať asi za sebou. Ale keďže to bude sobota, na školu a všetkých v nej zabudnem a pôjdem robiť niečo iné.
Aby som ale nezanedbávala mesto, v ktorom žijem 16 rokov, nafotila som niektoré miesta, ktoré mám rada. Pre počasie (ktoré som si ale užívala) sa nedali dostatočne zachytiť všetky, ale na to ešte bude potom čas.
DOMOV je tam, kde...
- sneží v októbri a marci.
- je Borsalino.
- je Žiraforožec
- v Tescu na nákupe stretneš prezidenta.
- vieš, na ktorých semaforoch si môžeš dovoliť prejsť na červenú.
- sú vytrvalí ľudia.
- je tá najkrajšia galéria.
- máš pomenované niektoré časti podľa známych miest - Abbey Road, Champs Elyssés, Liverpool, Sibír...
- sú pekní gitaristi.
- poznáš všetkých a zároveň nepoznáš nikoho.
- je to už východ, ale nikto to tak celkom neberie.
- je múrik môjho detstva.
- nie je nikdy žiadna chrípka, ktorá by nám dokázala zatvoriť školu.
- sú presne tie svetlá, pri pohľade na ktoré pri návrate z dlhej cesty/dlhých prázdnin hovoríš: "Som doma."
Opíšte mi váš domov.
Dominica
5 komentárov
Ani môj 29.február nebol ničím špeciálny :-D Pekné fotky :)
OdpovedaťOdstrániťMôj 29. február bol v znamení sychravého a upršaného pondelka, v škole ma čakala tá najhoršia písomka z matematiky, 3 z dejepisu, slzy šťastia z prvej spolupráce na blog, takže udialo sa toho dosť, no všetko ako zo zlého sna, až na tu spoluprácu samozrejme, z tej sa mi ligocú oči doteraz.
OdpovedaťOdstrániťTo naozaj máte takto úžasne pomenované ulice?! To je skvelé♥♥
Môj domov je tam kde, ma vždy privíta pes, kde vždy rozvoniava čerstvo uvarené jedlo a prefajny čokoládový koláč. Tam, kde sa nemusím kontrolovať, či robím niečo zle alebo čo si kto o mne pomyslí. Tam, kde sa môžem vyvaľovať celé dni v posteli a nemusím sa vyzliecť z pyžama celý deň. Domov je miesto, kde si urobím teplé kakauko, vyložím nohy a zapnem obľúbený seriál, prečítam si knihu, či blog. Domov je miesto, ktoré ma najviac desí, pretože je ťažké ho opúšťať, no o to lepšie sa vracať späť a preto sa bojím, keď ho raz budem opúšťať navždy a vytvárať si domov niekde inde..
Můj 29. únor se nesl ve znamení vstávání v půl šestý ráno a školy do půl osmý večer, takže asi tak :D Svůj domov jsi popsala krásně, úplně na mě z něj působí domácí atmosféra, že svůj domov znáš a máš ráda :)
OdpovedaťOdstrániťAnother Dominika
Krásny článok a ešte krajšie fotky. Veľmi sa mi páči tvoj blog. Nechcela by si sledovať navzájom? Ak áno daj mi vedieť.
OdpovedaťOdstrániťhttp://andreanalens.blogspot.sk/
Ja som si nevšimla, že bol 29. február, až kým som kedysi uprostred dňa nemala niekam napísať dátum. Takže aj keby som neviem ako veľmi chcela, aby to bol special deň, keby som chcela, aby bol ktorýkoľvek deň special, tak mám smolu, lebo už asi tri mesiace som v obrovskom stereotype zvanom "nekonečné učenie" a dostanem sa z neho asi až po prijímačkách; teda aspoň dúfam, že ich spravím a nestrávim pri knihách ešte celé prázdniny.
OdpovedaťOdstrániťŽiraforožec? Musela som si pozrieť fotky, ktoré ma nesmierne rozosmiali, ale aj tak sa musím spýtať - kto to kreslí? :D
A domov... Musela som sa trochu zamyslieť, ale samú ma prekvapilo, ako by som vedela opísať Prešov. Miesto, kde je najkrajší park na svete; kde máme asi tisíc zmrzlinových stánkov, ale všetci vedia, že na Floriánke je najlepšia; kde presne viem, ktorý autobus bude ako plný; kde Sekčov, sídlisko, ktoré mnohí označujú ako to najhoršie a najnebezpečnejšie, mi je domovom a istotou; je to mesto, ktoré ľudia z okolitých dedín berú ako metropolu, MAX je pre nich najväčší obchoďák na svete a McDonald's akási atrakcia, fotia si naše mesto a až vďaka tomu si uvedomujem, aký je Prešov veľký a malý zároveň, lebo stále objavujem nové a nové miesta, nových ľudí, no predsa mám pocit, že ho poznám naspamäť; je to absolútna diera plná nudy, odkiaľ už chcem konečne vypadnúť, no je to môj domov, kde i tak ostane moja časť a moje srdce ❤
BEELIEVIN