RANDOM | February 2015

2.3.15

Február je konečne za nami, no na druhej strane nás teraz v škole čaká dosť dlhý nezáživný mesiac. No zase na blog mám kopu inšpirácie. Väčšinou to bude asi v podobe príbehov, jeden, ktorý je pôvodne písaný na slovenčinu, vám tu pridám v stredu a pripravujem kapitolovku, ktorú však najskôr celú napíšem, keďže nechcem, aby to skončilo podobne ako Búrlivé víno, ktoré, paradoxne, ešte neskončilo, aby sa to tam nezamotalo tak, že to už nebudem môcť rozmotať, podobne ako toto súvetie. Aj tých sa budem radšej vyvarovať. :D

Február sa mi zdal taký dlhý, že už ani "nedovidím" na jeho začiatok. Najprv to boli polročné prázdniny, resp. polročná prázdnina (keďže bola iba jedna), ďalej tri týždne školy a minulý týždeň sme mali voľno. V pondelok sme boli v Tatranskej galérii (ktorej obrázok vám tu dám tiež, keďže mne sa veľmi páči) na výstave zo súkromnej zbierky Salvadora Dalího, ktorého tvorba ma už dlhšie zaujíma, no zároveň sme si mohli pozrieť aj výstavy iných umelcov ako Chagall, Derain, Dufy či Carzou. Kto je z okolia PP, nech sa príde pozrieť, odporúčam! Výstava trvá do 22. 3. 2015.

V stredu som zase dobrovoľne-nasilu musela navštíviť zubára, no a keďže som tam čakala hodinu a v hlave ma mátali kadejaké myšlienky, vzišiel z toho nakoniec trošku hororový príbeh. A veruže veľa som si toho vymýšľať nemusela.
Keď už sme (zas a znova) pri príbehoch, rozhodla som sa vám do článku dať aj krátku ukážku vyššie spomínaného príbehu na SJL.

Zistila som, že v Poprade najnovšie máme aj 5D kino a hneď sme ho s bratom vyskúšali na filme Apokalypsa. Pred tým som však musela na dva papiere dopisovať názvy filmov, na ktoré ešte neprišli plagáty, takže keď niekto ide okolo a vidí ten škrabopis, môže si to porovnať s názvom blogu.





 Tieto (príliš tmavé) fotky uvidíte v budúcom článku. Alebo teda až v tom ďalšom.

:D

:DD

skúška objektívu...alebo vtáčej perspektívy...alebo...ehm, nepýtajte sa
:DD


Vyšiel na balkón, ktorý lemoval celý obvod majáku. Dážď ešte stále neutíchal. Kučeravé vlasy mal už celkom premočené. Pred sebou videl rozbúrené more a vlny, ktoré s hukotom narážali do skál a stien majáka. Keď sa obzrel, zablikalo naňho malé svetielko v lampáši. Z oka mu vyšla slza.
Vrátil sa dovnútra a zavrel za sebou dvere. Lampáš postavil na okno, aby mu svetlo čo najlepšie osvetlilo plátno. Namočil štetec do farby a urobil čiaru. Za ňou ďalšiu. Sám nevedel, čo to bude.

Asi po pol hodine odstúpil pár krokov dozadu a pozrel sa na to, čo práve namaľoval. Obraz, na ktorý sa pozeral, bol úplne iný ako ostatné. Bol optimistický. Síce na ňom prevládala čierna farba, ktorá panovala na väčšine jeho obrazoch, ale už strácala silu. Nahrádzala ju žltá. Akoby sa snažila niekde zozadu prebojovať do popredia. V jeho veľkých modrých očiach sa čosi zalesklo. Vydýchol. Sám tomu neveril. Akoby ho ovládala nejaká sila, ktorú mal doteraz ukrytú v hĺbke svojej povahy. Usmial sa. Začal po majáku pobehovať ako šialený a zapínať všetky svetlá, aké našiel. Nevedel, čo za silu to v ňom vyvolalo takú dávku optimizmu, no chcel toho viac. Chcel si to užívať. Chcel sa toho nabažiť ako najviac to šlo. Začal sa smiať. Bol ako pomätený.

viac v stredu...:)

Ešte zo začiatku mesiaca, keď som si išla po občiansky. :)

Tak veľmi si chcem odfotiť tie schody, lenže akurát, keď som tam išla, bol sneh. 
A ja som si to aj tak cvakla, why not? :D



Spolužiak do školy priniesol kvietok, aby sme to mali krajšie. My sme ho najprv nepriamo pomenovali Inbecil, potom sme mu tam pozapichovali kávové lyžičky (plastové), aby nám nespadol, no aj tak sa stalo. Aby toho nebolo málo, po čase začal pekne "rozvoniavať" a učiteľka matematiky, ktorá má alergiu, nariadila na začiatku vývoz tohto krásavca na chodbu a polhodinové vetranie, vďaka čomu nám odmrzli aj tie posledné mozgové bunky. Po hodine to na chodbe výdatne smrdelo/voňalo a bolo to cítiť aj v iných triedach, takže chudák Inbecil putoval až na parapetu za oknom. Potom sa ešte chvíľu zdržiaval v triede v skrini a netuším, či tam je doteraz, ale predpokladám, že nikto sa neodváži ani nakuknúť. :D

Dominica


You Might Also Like

4 komentárov

  1. Ja pevne verím, že i marec zbehne pomerne rýchlo, za ním nasledujú prázdniny, po nich moje narodeniny, májové maturity a koniec :D Teda aspoň dúfam, že sa to nebude ťahať :D
    Tá kresba je krásna :) A tiež sa teším na príbeh - úryvok vyzerá veľmi zaujímavo!
    A chudák kvietok :D
    beelievin.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Výstava Daliho musela být zajímavá :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. krásné fotky :)

    PS: U mě na blogu práve probíhá GIVEAWAY!:)
    www.lovies47.cz

    OdpovedaťOdstrániť

© 2014 - 2016. All rights reserved. DominicaLand. Používa službu Blogger.