Dnes iba dosť krátko. Mám kopu ďalších povinností a na blog mi v poslednom čase nezostáva veľa času. Chcela som vám len ukázať tie, podľa mňa, nefotogenické šaty.  Mala som ich v nedeľu na birmovke. Bohužiaľ, fakt nemám viac fotiek, keďže brat so sestrou celý čas fotili jeden párik z triedy a čakali, kým sa otočia obaja, takže sa medzitým skoro vybil fotoaparát. Lodičky aj sako som si ale veľmi obľúbila, takže ich ešte uvidíte, šaty už neviem nejak inak skombinovať, tak tie asi nie.

Cez víkend ideme na chatu, kde budú všetci otcovi kolegovia a ich rodiny, takže sa už veľmi teším. Zároveň to však je niečo ako koniec školského roka pre mňa/nás. Ešte zajtra a v piatok píšeme písomky, no potom už fakt asi nič také nebude. :)

Dnes sme sa so školou boli pozrieť na súde. Videli sme 4 pojednávania, no bolo to trochu nudné. Jedno bolo síce zaujímavé, no potom príliš dlhé a stále opakovali to isté dookola... Súd nie je nič pre mňa. A aspoň sme sa uliali z vyučovania, práve z hodín, ktoré obzvlášť nenávidím, takže ja som bola spokojná. V triede už panuje akási bojová atmosféra, každý stresuje balením, čo mu treba dokúpiť, nielen že počítame dni, ale ešte aj hodiny do odchodu.

Ako som sľúbila, tak aj robím a práve preto dnes pridávam ďalšiu, hoci iba druhú, časť tipov pre bloggerov. Musím sa priznať, že som mala veľké nutkanie napísať to a publikovať niekedy v stredu, no povedala som si, že ešte vydržím, keďže som mala naplánované aj iné články. Tentoraz sa to bude týkať samotných článkov a ich písania.

Ešte by som vás chcela o niečo poprosiť: Chcem sa opýtať, či sa vám v menu zobrazuje TopList. (medzi Visitors a Followers) Mne to na počítači ide, no na notebooku mi to nikdy nezobrazí, neviem, v čom je problém.

 Za posledný... hmm, mesiac? mi pribudlo do šatníka len zopár kúskov oblečenia a takých pomerne základných, takže ich aj vynosím. Na fotkách to fakt vyzerá zle, akurát včera, keď som to fotila, bola vonku skoro tma, keďže pršalo a všetky veci sú aj tak dosť tmavé.

Vo svete blogovania ako takého sa pohybujem už asi osem-deväť rokov. Nejdem tu písať celú históriu mojich blogov, to ste si mohli prečítať tu. Je pravda, že tie prvé boli dosť oničom, no asi v roku 2010 som konečne dávala pozor aj na to, aby môj blog mal určitú úroveň. Teraz síce znova nad niektorými vecami krútim hlavou, no každým ďalším blogom som získala zopár skúseností, ktorými sa riadim aj teraz. Ešte stále sa však učím, ako sa zlepšovať. Dnes to bude fakt len zopár základných rád, ktoré sa týkajú prvého dojmu. Nabudúce pridám niečo o písaní článkov a potom o komentovaní iných blogov.
Dizajn - Keď sa rozhodnete blogovať, určite by ste mali vsadiť na prvý dojem, ktorý každý návštevník bude mať. Najlepšie je, samozrejme, začať dizajnom blogu. Mal by byť jednoduchý - úplne stačí názov blogu a nejaký popis, ale môžete sa s tým vyhrať aj trochu viac, no pamätajte si - v jadnoduchosti je krása.

Menu - V prvom rade je dobré, ak čitateľ vie, s kým má tú česť. Úplne stačí meno či prezývka, poprípade odkiaľ daný bloger pochádza. Ak chcete, môžete napísať aj niečo o sebe - aké sú vaše koníčky, prečo ste sa rozhodli blogovať alebo aké články budete na blog písať. Návštevník tak vie, aké články má na danom blogu hľadať.

Priehľadnosť a ľahká orientácia - Každý, kto na váš blog zavíta po prvýkrát, by sa tu mal hneď vedieť ľahko orientovať. A to hlavne bez problémov nájsť  - nejakú informáciu o adminovi, menovky, poprípade archív. Nie je dobré, ak máte stránku prečačkanú rôznymi blikajúcimi obrázkami a gifmi.

Pútavý názov - Je dosť ťažké vymyslieť názov blogu. A ešte aby bol aj zaujímavý. Je dobré, ak nad tým pouvažujeme dlhšie, aby nám to prešlo hlavou a nakoniec aby sme vymysleli niečo, čo nie je na každom treťom blogu. Názov by mal byť krátky, ale výstižný, je dobré, ak sa s ním dokážete pohrať, poprípade ak to sú nejaké slová, ktoré vás charakterizujú, len sú preložené v inom jazyku (napríklad vo fínčine, francúzštine - nie každý hneď musí vedieť, čo to znamená).
Môj "originálny" názov som poskladala z dvoch slov - Dominica & land. To prvé je moje meno, samozrejme, no a land má byť niečo ako krajina, takže toto je vlastne môj svet.

Dúfam, že sa vám článok páčil. Chcela by som tieto tipy pre bloggerov vydávať každý pondelok a ako som už písala, o týždeň to bude práve písanie článkov a o dva komentovanie iných blogov.

Dnes bolo v škole úžasne. Celá budova sa rekonštruuje a od pondelka budeme asi nejaké dva-tri týždne v inej triede. Učili sme sa nultú a potom prvé tri hodiny. O jedenástej sme išli na obed (kde nás dobre pri okienku neušliapali, keďže vedľajšia trieda má zrejme nejaký syndróm B - no je to jednoducho b-éčka, tak oni nebudú normálni) a neskôr sme začali vypratávať lavice a stoličky zo všetkých tried.

Dlho som premýšľala, či tu dávať niečo takéto, keďže je to príliš jednoduché na to, aby bol potrebný nejaký návod. Na druhej strane však to bude niečo ako inšpirácia na inšpiráciu na stene. :)

Potrebujeme:
- nástenku - alebo aj dvere, voľnú stenu, bočnú stenu poličky či skrine....
- fotky - niektoré svoje, no väčšinu asi z internetu - odporúčam tumblr alebo pinterest,

Ja som si dala vyvolať fotky mojich obľúbených blogeriek a niektoré moje vlastné, potom som si vystrihla ďalšie fotky z časopisov a nakoniec vytlačila nejaké čiernobiele a pár ilustrácií od Inslee, ktoré sa mi strašne páčia.
Nakoniec som tam dala aj pár vlastných výkresov, no veľa sa ich tam predsa len nevojde.

Mám pocit, že názov hovorí sám za seba a ja by som k tomu už ani nemusela nič písať. Ale budem. Celá tá skvelá veta mohla (a mala!) byť na absolventských tričkách, ktoré v prvom rade hovoria, že sme tie štyri roky dotiahli do úspešného (ako pre koho) konca.

Dnes sme mali úplne hrozné hodiny, poriadne sme naštvali jedného učiteľa, ktorý sa jednoducho nevie hnevať, takže to je už čo povedať. Zistili sme, že trieda, ktorá šla do Londýna minulý rok, vyrážala asi o štvrtej ráno a teraz len dúfame, že to tak nebude aj v našom prípade.

Môjho brata už poznáte. Sama som sa rozhodla, že ak bude mať aj on nejaké fotky a dovolí mi to, zverejním ich na blogu. Tieto boli fotené ešte pred rokom, no vlastne sa nič nezmenilo. Ešte aj sadru má znova.

V minulom článku som vám ho predstavila a nemohla som nenapísať, že je aj začínajúci youtuber. Teraz však už jeho kanál vyzerá úplne inak, takže ak máte chvíľku času, pozrite sa na PetríkTV.

Dnes sme natočili aj súrodenecký tag, ktorý vyjde o pár dní (alebo možno aj skôr), tak ho potom pridám.

 Už strašne dlho meškám s článkami, no stále som niečo robila a vôbec som nič nestíhala. Ešte neviem, či sa mi podarí poriadne sa venovať blogu tento týždeň, no snáď to nejak dobehnem. Práve preto som sa rozhodla, že dnes napíšem recenziu na seriál, ktorý sme nedávno dopozerali.


Originálny názov: Baciamo le Mani
Slovenský názov: Ruky bozkávam
Réžia: Eros Puglielli
Hrajú: Luigi Maria Burruano, Sabrina Ferilli, Virna Lisi, Ninetto Davoli, Burt Young, Martina Pinto, Giorgio Caputo

Príbeh dvoch žien, ktoré sa snažia vzoprieť mafii, sa odohráva v 60-tych rokoch minulého storočia.
Ida a jej syn Salvátor, sú nútení utiecť zo Sicílie, od Dona Cesara Romea, šéfa miestnej mafie, ktorý sa ju pokúša zabiť.
Agnesa, žije v americkom New Yorku, je vdova so štyrmi deťmi a vlastní úspešný obchod s mäsom, v srdci preslávenej štvrte „Malé Taliansko", ktorý je neustále pod drobnohľadom vplyvného vodcu miestnej mafie.
Ich životy sa stretnú v New Yorku...

Môj názor: Mám rada talianske a tiež dobové filmy a seriály. Tento sa odohráva v roku 1958, striedavo v Palerme a New Yorku. Celý zachytáva príbeh mladej matky so synom, ktorí kvôli prenasledujúcej mafii v Taliansku utekajú do Ameriky. Prídu do jednej talianskej rodiny, kde musia predstierať, že sú iní ľudia ako v skutočnosti. Sami však netušia, že aj táto rodina má problémy s mafiou....
Tak sa začína nekonečný kolotoč rôznych problémov a riešení, ktoré však neprídu včas. Celý seriál má 8 častí, dej sa postupne zrýchľuje a nakoniec naberie také tempo, že si musíte dávať pozor, aby ste sa v tom nestratili.

Mne sa to páčilo, práve preto, čo som spomínala vyššie. Na druhej strane však musím povedať, že je to strašná "vyvražďovačka", no mafia je mafia a ani tvorcovia tohto seriálu sa s postavami príliš nemaznali. Určite to však stojí za pozretie.