Náreky či symbolické vyronenie slzičky čakajte možno tak koncom júna... Dnes sa už dlho rozpisovať nebudem, keďže na všetky spomienky bude čas neskôr (a tak trochu aj preto, lebo netuším, čo napísať). 

Základom dnešného outfitu je teda tričko, vďaka ktorému všetci vedia, že som zvládla prvé štyri roky gymnázia. Viete, čo nám môžete, zamávať! je slušná alternatíva odkazu pre nižšie ročníky (ktoré poniektorých z nás budú v tej istej budove stretávať ešte päť rokov). Duté sudy nepotopíš snáď ani netreba komentovať...

Na ruke mám everyday tatto a je to fakt super. Bála som sa, či nebudem mať nejakú alergickú reakciu, no všetko je v poriadku, tak sa z toho teším ešte viac. 

Zistila som, že už mám skoro všetko z wishlistu do Londýna, akurát mi ešte treba kúpiť si sukňu a poprípade Polaroid, no ten nie je až taký potrebný. Aj tak tam budem obvešaná fotoaparátmi, mobilmi, tabletmi a všetkým možným, takže túto - hoci zlatú, peknú a skvelú - vecičku nepotrebujem. Už len 20 dní...
Ozaj, na celé obdobie, kedy budem v Londýne, si pomaly pripravujem články, aby ste mali čo čítať. Natočím aj tag What´s in my (school) bag, no keď máte nejaké nápady, dajte mi vedieť!

Ešte musím dopísať, že príbehy, ktoré sme učiteľke odovzdali pred deviatimi týždňami, nám konečne doniesla opravené. Môj ste si mohli perčítať tu. Som spokojná, keďže ho viac-menej vychválila. Povedala akurát to, že táto práca si žiada náročného čitateľa a je to niečo ako psychologický román. Ale aspoň pochopila, o čo tam išlo...