Dnes sme sa so školou boli pozrieť na súde. Videli sme 4 pojednávania, no bolo to trochu nudné. Jedno bolo síce zaujímavé, no potom príliš dlhé a stále opakovali to isté dookola... Súd nie je nič pre mňa. A aspoň sme sa uliali z vyučovania, práve z hodín, ktoré obzvlášť nenávidím, takže ja som bola spokojná. V triede už panuje akási bojová atmosféra, každý stresuje balením, čo mu treba dokúpiť, nielen že počítame dni, ale ešte aj hodiny do odchodu.

Ako som sľúbila, tak aj robím a práve preto dnes pridávam ďalšiu, hoci iba druhú, časť tipov pre bloggerov. Musím sa priznať, že som mala veľké nutkanie napísať to a publikovať niekedy v stredu, no povedala som si, že ešte vydržím, keďže som mala naplánované aj iné články. Tentoraz sa to bude týkať samotných článkov a ich písania.

Ešte by som vás chcela o niečo poprosiť: Chcem sa opýtať, či sa vám v menu zobrazuje TopList. (medzi Visitors a Followers) Mne to na počítači ide, no na notebooku mi to nikdy nezobrazí, neviem, v čom je problém.


Úvod - Každý zvyčajne napíše úvod, teda o čom ide písať, ako mu takáto téma napadla...Je však lepšie, ak ho rozčleníte do viacerých častí.

 Môžte napísať niečo aj zo svojho života - stačia dve-tri vety o tom, čo zaujímavé ste v uplynulých dňoch robili. Ľudí to celkom zaujíma, no fakt iba v skratke. Práve toto by mala byť prvá časť úvodu.

Do druhej časti napíšte niečo o článku - teda o čom bude a poprípade prečo sa danej téme idete venovať. Ak sa pri tom trochu rozpíšete a nie je to nudné, nevadí, len si dajte pozor na to, aby to tiež nebolo príliš dlhé - ak je, znova to rozdeľte na dve časti.

Členitosť - Nikomu sa nechce čítať článok, ktorý je natlačený v kope, pretože sa zdá byť príliš dlhý. Je lepšie rozdeliť článok na viac častí - každý si omnoho radšej a rýchlejšie prečíta text rozdelený na tri časti po desať viet, ako celých tridsať viet natlačených v kope. Taktiež sa predíde tomu, aby sa čitateľ v texte stratil.

Smajlíky - Dôležité je uvedomiť si, že nepíšeme niekomu sms-ku alebo správu na facebooku... Ak chceme niečo vtipné zdôrazniť, alebo je to napísané ironicky a tak chceme dať najavo, že ide o žart, je namieste dať za vetou/slovom jednoduchého smajlíka. V opačnom prípade to môže pôsobiť príliš nútené a celkový text nebude príjemný na čítanie.

Chyby - Nie každý blogger je dobrý v slovenčine/češtine, no treba si dávať pozor na to, čo píšeme. Ak sa v článku vyskytne preklep či jednorazová chyba, nič sa nedeje. Čitateľovi sa však nechce čítať článok, ktorý je plný chýb - mne osobne to "píli" oči a na taký blog už radšej nejdem, respektíve mi je naozaj veľmi ľúto, ak blog, ktorý som si obľúbila a má dobré témy článkov, je takto "pokazený" chybami. Treba si dávať pozor aj na štylistické chyby, aby sa nám neopakovali po sebe tie isté slová a pod. Najlepšie je článok si po sebe prečítať, no sama viem, že je to náročné.

Otázka - Články nepíšeme len pre seba, chceme, aby sa o ne ľudia zaujímali. Komentáre sú častokrát masové, jedno-dvojslovné. Myslím si, že každý blogger je rád, ak mu niekto napíše obzvlášť dlhý komentár - to však už preberieme v budúcej časti o komentovaní iných blogov. Ak ale chceme takýto komentár dostať, môžme k tomu ľudí tak trošku "navnadiť." Na konci článku položíme čitateľovi otázku, ktorá sa týka témy článku (napr. píšem o svojej dovolenke a na konci sa opýtam - Kam by ste radi šli na dovolenku? resp. Ako ste strávili dovolenku?, Kde ste boli/budete vy? atď...) Čitateľovi trochu napovieme, o čom by mal/mohol svoj komentár napísať a zároveň ho to možno poteší, že samotný blogger sa oňho zaujíma.

Plánovanie článkov - Som možno až príliš zorganizovaná osoba, no aj toto pomáha - a nielen mne. Keď mám čas, tak si sadnem, vezmem do ruky Blogger Posts Planner a rozmýšľam, čo také by som písala na blog napr. nasledujúci mesiac. Je to dobré, pretože sa vám nestane, že si otvoríte nový článok a nemáte žiadny nápad. Na druhej strane to ale neplatí na články, v ktorých si vylievate srdce, keďže nemôžete sa niečo takéto prinútiť písať presne v tom momente.
Môj Blogger Posts Planner si spravím raz a hneď na pol roka, takže potom je to dosť veľké, no mám to pekne poskladané.



Obrázky - Povedzme si narovinu. Koľko z nás by si prečítalo článok, ak by sa v ňom nenachádzal žiadny obrázok. Nech je samotný text akokoľvek zaujímavý, nevieme, o čom bude - hlavne ak má "záhadný" názov - a keď vidíme jeho rozsah, možno nás to odradí a ideme na iný blog. Obrázky robia veľa, aj keď priamo nehovoria o téme článku. Najlepšie je mať vlastné obrázky, no viem, že je to ťažké (a aj tento môj nie je nič moc), no keď si už nejaký stiahnete z internetu, aspoň uveďte zdroj.

Menovka - Niekomu sa to môže zdať nepotrebné, no podľa mňa to príjemne ukončí článok. Stačí len vaša prezývka a poprípade nejaký citát, motto, ktoré ste si vymysleli. Ja som dlho nevedela, čo tam dať, tak som nakoniec zaimprovizovala s takým maličkým ornamentom, aký teda môžete dole vidieť.

Farby textu a kurzíva - V texte už teda máme obrázky, členenie, stále to však nie je ono a je to akési nudné. Zopár podstatných slov teda môžme zvýrazniť farebne či kurzívou, je to len na vás. Ja sa vždy farbu týchto slov snažím zladiť s obrázkom, no často použijem iba takúto ružovú. :) Pokojne sa s tým pohrajte, niečo zvýraznite, to, čo chcete povedať len tak mimochodom preškrtnite alebo zmenšite písmo.

Záver - Môže, ale nemusí byť. V závere keď tak môžeme dvoma-troma vetami vysloviť želanie, aby sa článok čitateľom páčil, tiež je to len na vás. je to viac-menej dodatok k článku, neičo ako posledná správa, poprípade ak máte na srdci nejaký oznam pre svojich čitateľov, môžete na to využiť úvod alebo záver.